21.7. Krematórium

48 15 7
                                    

Mareka ťažili chmúrne myšlienky. Odkedy prvýkrát Olivera zbadal na chodbe školy, niečo ho k nemu tiahlo. Po včerajšku nadobudol dojem, že ani on nie je Oliverovi ľahostajný. Kradmé pohľady, keď si Oliver myslel, že sa nepozerá. Prekvapenie v jeho očiach, keď ho zaregistroval v amfiteátri. Rozochvenie, keď sa mu ponúkol, že ho odprevadí domov. Dal by ruku do ohňa za to, že je gay. Tak prečo, do riti, bol v kine s dievčaťom? 

Naozaj si nutne potreboval zapáliť.

***

„Asi by som ťa mal odprevadiť,“ zamyslel sa Oliver a prelomil tak ticho, ktoré medzi nimi vládlo od toho malého incidentu v kine. „Tak sa to asi robí, nie?“

„Hej, pokiaľ ide o rande,“ odsekla Karin. „Je mi jasné, že toto rande nie je. Vidím na tebe, že ma trpíš len preto, lebo ti to prikázal otec.“

„Čože? Ako…?“ 

Karin si vzdychla. „Preboha, netvár sa tak prekvapene. Je to očividné. Vyzeráš, akoby si práve vyšiel z krematória po pohrebe svojej babičky. Odkedy si vstúpil do obývačky, mi bolo jasné, že si so mnou išiel nasilu. Nie som slepá, Oliver.“

 „Ale ja -“

„Upokoj sa. Tiež nemám o teba záujem. Vieš, doma ma niekto čaká. Len… Nevedia o ňom ani naši, takže strýko je ten posledný, komu by som to vešala na nos. Tak sa aspoň tvárme, že sme si dnešný večer užili a… Keby si mal niekedy chuť si len tak nezáväzne niekam vybehnúť, budem tu v meste ešte asi týždeň.“

Oliverovi padol obrovský kameň zo srdca. Náhle pocítil ku Karin isté sympatie. Vedomie, že mu z jej strany nič nehrozí, že oňho nemá záujem, v ňom niečo zlomilo.  Odrazu mal pocit, že aj on jej dlhuje priznanie tajomstva.

„Vieš,“ zamumlal a uprel pohľad do zeme. „Tiež ti poviem niečo, čo ešte nikto nevie… Problém je v tom, že… Že si proste dievča.“

A/N:
Ďalšie tripple drabble 😊

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat