Prešlo niekoľko dní. Oliver vytrvalo ignoroval Marekove správy. Chvíľu uvažoval aj nad tým, že si ho zablokuje, ale napokon radšej vypol wi-fi a venoval sa iným činnostiam.
Znovu trávil čas doma. Nad knihami a civením do stropu. Mama si oňho začínala robiť starosti. Oliver ako bez duše sa jej vôbec nepáčil. Namiesto vysvetlenia, čo sa deje, ju len zakaždým odbil s tým, že je v pohode.
V jedno popoludnie pocítil zvláštny nepokoj. Odložil knižku, na ktorú sa nedokázal sústrediť a vzal do ruky mobil. Zo zvedavosti, či bol Marek aj naďalej taký zúfalo vytrvalý, si otvoril spoločnú konverzáciu. Okamžite ho zaplavili desiatky správ. Ani ich nečítal, zaujala ho tá posledná. Marek ju poslal ráno. Obsahovala už len zúfalé: Si tu? Ozvi sa mi, prosím. Mám o teba strach.
Odpísal strohé: Som tu. Čo chceš?
Odpoveď prišla obratom. Akoby Marek čakal len na to jediné. Oli... Už som sa naozaj bál. Deje sa niečo?
To by si mal najlepšie vedieť sám.
Prepáč mi, zlato. Neskutočne to ľutujem a chcel by som ti to vysvetliť, ospravedlniť sa a... Nejako ti to vynahradiť. Dáš mi šancu?
Zlato? Oliver prekvapene hľadel na Marekovu odpoveď. Srdce sa mu rozbúchalo. Ak ho to naozaj úprimne mrzelo, dá mu ešte šancu. Tak mi to dokáž.
Ale ako?
Na to by si mal prísť sám. Ale na začiatok by stačilo, keby si sa vedel ku mne priznať.
Hneď ako tú správu odoslal, si uvedomil, aký je pokrytec. Chcel od Mareka niečo, na čo sám nemal odvahu. Upodozrieval rodičov, že niečo tušia, minimálne otec. Zodpovedalo tomu jeho správanie k nemu, ako sa mu silou mocou snaží nájsť frajerku. Nemenilo to však nič na tom, že doteraz nenabral odvahu priznať sa im s tým sám. Tri bodky, Marek niečo odpisoval. Vieš čo, kašli na to, rýchlo doplnil.
To zvládnem 😊
ČTEŠ
Zachránené prázdniny ✔️
Novela JuvenilPrázdniny môžu byť občas nuda. Svoje o tom vie aj sedemnásťročný Oliver. Očakával, že ako každý rok, aj tohtoročné letné prázdniny strávi doma, medzi štyrmi stenami. Namiesto priateľov obklopený knihami a počítačom. Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď...
