1.7. Západ

81 14 7
                                    

Marek ležal znudene na posteli. Bolo horúce júlové predpoludnie. Ľahký vánok pohol záclonou v otvorenom okne. Niekde v diaľke zaškrípali brzdy.

Hľadel do stropu a premýšľal, čo s načatým dňom, či ktorému kamarátovi napísať, keď do ticha izby zaznel zvuk prichádzajúcej správy.

Spolužiak Lukáš akoby mu čítal myšlienky. Ideme na kupko, nepridáš sa?

Usmial sa. Lukáš nikdy nesklame. A hoci kúpalisko nebola práve predstava ideálneho prázdninového dňa, určite tam bude väčšia zábava ako doma.

Prídem, stretneme sa tam, odpísal.

O päť minút nakukol do obývačky. „Mami, idem von," oznámil.

Mama vzhliadla od knihy. „Do západu slnka asi doma nebudeš, čo?"

Uškrnul sa. Poznala ho veľmi dobre. „Netuším," pokrčil ramenami. „Ak by som sa zdržal, dám ti vedieť, okej?"

„Fajn, ale dávaj na seba pozor."

„Budem," zašomral a zagúľal očami. Matky. „Tak čau."

Kráčajúc po rozpálenom chodníku premýšľal, koho ďalšieho mohol Lukáš zavolať. Pokiaľ vedel, väčšina ich partie bola rozlezená mimo mesta. V každom prípade, nech už tam bude ktokoľvek, užijú si to. Nevdojak mu na um zišla spomienka, ako ich minulý rok z kúpaliska vyhodili, pretože sa až príliš rozvášnili.

„Marek!" započul volanie niekde za sebou.

Otočil sa a pri pohľade na skupinku zhromaždenú okolo Lukáša, sa mu podlomili nohy.

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat