12.7. Sprej

48 13 7
                                    

„Čože?" Oliver prekvapene vytreštil oči. Určite zle počul. Nebolo možné, aby jeho, obyčajného lúzra, chcel odprevádzať domov chalan ako Marek. Prečo by to robil? Jedine že by mal niečo za lubom, to bolo oveľa pravdepodobnejšie.

Uvedomil si, že Marek čaká na odpoveď, zatiaľ čo naňho upiera zvedavý pohľad. Znervózňoval ho. Rýchlo sa odvrátil.

Musí sa ho čo najrýchlejšie zbaviť. Za celý deň mal jeho prítomnosti viac než dosť. Niežeby sa mu to nepáčilo, práve naopak. No potreboval byť sám a všetky tie udalosti vstrebať. Kúpalisko s Marekom. Marek v plavkách. Tá spomienka mu vháňala červeň do líc. Jeho vypracované telo vnímal aj pod obtiahnutým tielkom, no vedieť, ako vyzerá bez neho, bolo peklo.

„Netreba. Ja... To zvládnem," koktal, snažiac sa hľadieť inam než na Mareka. „Nie som malý chlapec," nasilu sa usmial.

„Okej," Marek mu opätoval úsmev. „Tak teda čau."

„To som posral," vzdychol si Oliver, keď sa z celej situácie spamätal. Odlepil nohy od zeme a vybral sa domov, tešiac sa na svoju posteľ.

Blížil sa k pochybnej skúšobni a veril, že dnes bude mať šťastie. V tej chvíli sa otvorili dvere a na ulicu vybehol ten najhrozivejší z nich.

Naozaj by som si mal kúpiť ten obranný sprej.

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat