21.8. Dračica

30 12 2
                                    

Oliver nahnevane tresol dverami svojej izby. Cestou k posteli kopol do krabice na zemi. Očakávaná úľava sa však nedostavila.

„Povedal som, že nikam nejde!“ rozliehal sa bytom nahnevaný otcov hlas. 

Ani dnes sa mu nepodarilo nepozorovane vykĺznuť von. Odkedy Karin odcestovala, atmosféra u nich doma sa diametrálne zmenila. Otec náhle ostával doma, striehol naňho ako mačka na myš. Mama musela v práci ťahať smeny aj za kolegyňu, takže doma trávila minimum času. Oliver sa cítil ako v zlatej klietke.

„A ja som povedala, že môže ísť!“ mama sa decibelmi nenechala zahanbiť. „Je to sedemnásťročný chalan, nemôže celé dni sedieť doma, potrebuje kamarátov!“

Oliver si smutne  vzdychol. Ledva príde z práce domov, už musí bojovať s tým homofóbnym zadubencom… Prešiel ku dverám a opatrne nakukol do obývačky. Mama sa tvárila ako nahnevaná dračica, chrániaca svoje mláďa.

„Kamarátov možno, ale nie takých buzerantov ako ten, čo tu bol minule!“

„Už mám toho dosť!“ zvreskla. Vytrhla otcovi z rúk fľašku piva a odpochodovala do kuchyne, kde ho vyliala do umývadla. „Zbaľ si veci a vypadni, ty ožran!“

„Čo robíš, kurva?“ zreval otec a už-už sa naťahoval, že jej jednu strelí, keď sa mu za chrbtom ozval chladný hlas. 

„Polícia? Chcem nahlásiť domáce násilie.“

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat