15.7. Otec (Táta)

52 14 7
                                    

V kuchyni vládla napätá atmosféra. Oliver usúdil, že rodičia sa už zrejme stihli pohádať.

„Dobré ráno,” zamumlal a zvalil sa na stoličku.

Otec vzhliadol od novín. „Kde si bol včera večer? Bál som sa o teba, keď si nebol doma.”

To určite. „V kine. Mal som so sebou mobil.” Mohol si zavolať…

„Kto to kedy videl, chodiť sám do kina. Mal by si si konečne nájsť frajerku, aspoň by si nebol taký -”

„Jozef, prestaň!” zahriakla mama otca. „A ty jedz, aby si to stihol,” obrátila sa s unaveným pohľadom k Oliverovi. 

„Na koľkú tam vlastne mám byť?” opýtal sa Oliver s plnými ústami.

„Na pol deviatu, zabudol si? Oco ťa vezme cestou do roboty.”

„Uhm.” Tak preto je šťastím celý bez seba… Už pochopil, prečo majú zase tichú domácnosť. Mamimo večné organizovanie druhých vytáčalo otca do nepríčetna. Našťastie cesta do ambulancie netrvá dlho, tých pár minút s ním zvládne. 

„Máš plány na večer?” prekvapil ho otec v aute priamou otázkou.

„Asi nie, prečo?”

„Chcel by som ťa s niekým zoznámiť. Kolega má na prázdninách neter v tvojom veku a nudí sa. Tak som si myslel, že by si sa o ňu mohol trochu postarať, chápeš, nie?” rehotal sa.

No nazdar.

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat