Neodbytné lúče ranného slnka sa predierali medzerami v zatiahnutých žalúziách.
Oliver zo spánku čosi zamrmlal a chcel sa pretočiť na druhý bok. Niečo mu v tom však zabránilo.
Otvoril oči a zmätene hľadel na pokojne spiaceho Mareka. Na tvári mu pohrával jemný úsmev a ruku mal položenú na Oliverovom boku.
Oliver zo seba zhodil prikrývku a vyskočil z postele. Rozvírené zrniečka prachu tancovali vo vzduchu.
Čo sa včera stalo? Prečo spali v jednej posteli? Ako sa dostali od rozhovoru na pohovke do spánku v objatí? Zatiaľ čo sa prechádzal po izbe a skladal si mozaiku včerajších udalostí, Marek sa nepokojne zahniezdil.
„Ránko,“ zamumlal Marek ospalo. „Prečo si mi ušiel?“
„Nedokázal som premýšľať, keď si bol tak blízko,“ priznal úprimne.
„Tak nepremýšľaj a vráť sa ku mne.“
Oliver splnil jeho prosbu bez zaváhania. „Dobré ráno,“ zašepkal a bez zábran Mareka pobozkal. Už si spomínal, čo sa stalo. „Ďakujem, že si s nami zostal. Ani nevieš, aký som ti zaviazaný.“
„Oli, kľud. Keby som nechcel zostať, tak nezostanem. Urobil som to rád. Aj keď táto posteľ nie je zrovna stavaná pre dvoch."
„Vyspal by som sa aj na zemi.“
Marek zovrel Olivera v náručí. „V žiadnom prípade. Spolu je to oveľa lepšie."
ČTEŠ
Zachránené prázdniny ✔️
Teen FictionPrázdniny môžu byť občas nuda. Svoje o tom vie aj sedemnásťročný Oliver. Očakával, že ako každý rok, aj tohtoročné letné prázdniny strávi doma, medzi štyrmi stenami. Namiesto priateľov obklopený knihami a počítačom. Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď...
