Oliver zbledol. Mamina otázka neveštila nič dobré. Čo sa stalo? Vari niečo tuší?
Vošiel dnu a opatrne sa posadil na maminu stranu postele. „Čo sa deje?" Snažil sa nedať najavo zmätok, ktorý sa v ňom v tej chvíli odohrával.
„Oli," začala mama unavene. „Ty mi povedz, čo sa deje. Nikdy si nechodil von, sedel si len doma pri knižkách a zrazu... Celé dni ťa nevidím. Vôbec nie si doma. To, že mi pošleš večer esemesku, nestačí. Bojím sa o teba. Nezaplietol si sa do ničoho, však? Si tak ľahko ovplyvniteľný..."
„Mami, už nie som malé dieťa," usmial sa Oliver. Padol mu obrovský balvan zo srdca. Naozaj sa bál, že pôjde o niečo horšie. „Viem, čo môžem a čo nie. Neboj. Nepijem, nefajčím, nedrogujem. Len... Našiel som si konečne kamarátov." Čo na tom, že len jedného, mama nemusí vedieť všetko.
„Fajn," vydýchla mama po chvíli odmlky. „Ale občas by si sa mohol ukázať aj doma."
Oliver sa zaškeril. „Stačí sa prísť ukázať, najesť a môžem zase zmiznúť?"
Oliverovi pristál na pleci nežný buchnát. „Ty nevďačník! To sa ako správaš k mame?"
„Najlepšie ako viem," Oliver vyplazil jazyk. „Ale teraz, ak sa nenahneváš, idem sa osprchovať a spať. Som uťahaný ako kôň."
ČTEŠ
Zachránené prázdniny ✔️
Novela JuvenilPrázdniny môžu byť občas nuda. Svoje o tom vie aj sedemnásťročný Oliver. Očakával, že ako každý rok, aj tohtoročné letné prázdniny strávi doma, medzi štyrmi stenami. Namiesto priateľov obklopený knihami a počítačom. Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď...
