Niekoľko dní Oliver chodil ako telo bez duše. Situácia s otcom ho zasiahla viac než by si bol ochotný pripustiť. Na jednej strane mu ho bolo ľúto, na druhej sa snažil sám seba presvedčiť, že si to zaslúžil. Nikdy sa necítil tak rozpoltený a bezmocný ako teraz. V hlave mal úplný zmätok. Trápilo ho aj to, čo bude ďalej, keď otca prepustia z nemocnice. V každom prípade sa domov vrátiť nemohol. Keď konečne nabral odvahu, aby sa mamy opýtal na to, čo ho trápilo najviac, zahľadela sa naňho, ako keby spadol z višne. No keď napokon prehovorila, uvedomil si, že obaja sú na rovnakej lodi.
„Oli,“ vzdychla si a smutne sa usmiala. S hrôzou si uvedomil, ako za tých pár dní viditeľne zostarla. „Ani ja som si to takto nepredstavovala… No úprimne, bol by to obrovský krok späť, keby sme mu dovolili vrátiť sa. Musí sa naučiť niesť zodpovednosť za svoje činy. Prestať piť a začať sa správať zodpovedne.“
„A čo ak… Čo ak to nezvládne? Nedokázal by som žiť s myšlienkou, že… Že môj otec je bezdomovec…“
„Nuž,“ mama sa na dlhú chvíľu odmlčala. „V tom prípade mu podáme pomocnú ruku. Ale na nohy sa bude musieť postaviť sám.“
ČTEŠ
Zachránené prázdniny ✔️
Fiksi RemajaPrázdniny môžu byť občas nuda. Svoje o tom vie aj sedemnásťročný Oliver. Očakával, že ako každý rok, aj tohtoročné letné prázdniny strávi doma, medzi štyrmi stenami. Namiesto priateľov obklopený knihami a počítačom. Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď...
