19.7. Kombinačky

43 12 6
                                    

„Tak kam pôjdeme?“ Oliver sa nasilu usmieval, hoci celé jeho vnútro kričalo, aby sa dal na útek. Celé to rande nemalo žiadny zmysel. Karin sa tvárila podobne otrávene ako on.

„Ja neviem, je mi to jedno,“ zamumlala a spomalila, aby s ním udržala krok. „Môžeme skúsiť kino, to je také… neutrálne.“

„Fajn." Len nech nebudú dávať nejakú romantiku. To už skôr znesie horor, kde budú obetiam kombinačkami strhávať nechty.

V tichosti kráčali ku kinu a Oliver sa v duchu modlil, aby dnešný večer skončil čo najskôr.

Pred vchodom sa vinul dlhý rad. Do začiatku premietania zostávalo desať minút. Už sa tešil, že to nestihnú, keď ho z myšlienok vytrhol Karinin nadšený výkrik.

„Jéj, Mission impossible - odplata! Na to som chcela ísť už u nás, ale nemala som s kým. Prosím, Oliver, poďme na to!“

Karinine nadšenie bolo nákazlivé. 

„Tak to radšej kúpim lístky cez internet, lebo kým sa dostaneme na rad…“ Bez ďalšieho vysvetľovania vybral z vrecka mobil, kúpil dve vstupenky a o chvíľu už kráčali ku kinosále. Prekvapene si uvedomil, že sa na ten film začína tešiť.

Snáď ten večer nakoniec nedopadne tak zle.

Pri stánku s občerstvením na chvíľu zaváhal.

„Nechaj. Ty si kúpil lístky, ja kúpim popcorn.“

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat