Oliver mal v hlave úplné prázdno. Mozog totálne vypovedal službu. V tej chvíli preňho okolitý svet vôbec existoval. Cítil sa ako pod vplyvom mandľovice. Vnímal iba Mareka. Jeho pery, ktoré ho nežne láskali. Telo, čo sa ho dotýkalo. Po chvíli šoku z uvedomenia si, že sa to naozaj deje, začal Marekove bozky oplácať. Vôbec mu neprišlo divné, ako ľahko sa podvolil. Užíval si tú kúzelnú chvíľu až do momentu, keď si do jeho úst chcel prebojovať cestu Marekov jazyk.
Spanikáril. Odtiahol sa a vyplašene zažmurkal. Srdce mu splašene bilo a iba silou vôle sa donútil neujsť.
Marek sa zmätene posadil. „Čo sa stalo? Urobil som niečo zlé?"
Marekov nechápavý a ublížený výraz ho zabolel. „Nie, nič. Len... Ja... Ešte som sa nebozkával a..."
Ak Mareka prekvapili Oliverove slová, nedal to najavo. Pohladil vydeseného chlapca po líci a usmial sa.
„Za to sa vôbec nemusíš hanbiť. Vždy je niečo po prvýkrát. Ja ťa to rád naučím," zaškeril sa. „Hlavne rob to, čo cítiš. Riaď sa srdcom, nie rozumom a užívaj si to. Ak ti je niečo nepríjemné, pokojne ma zastav. Bozkávanie musí byť príjemné pre oboch."
Oliver sa uvoľnil. Placho sa usmial a s tichým poďakovaním stiahol Mareka späť na zem.
ČTEŠ
Zachránené prázdniny ✔️
Fiksi RemajaPrázdniny môžu byť občas nuda. Svoje o tom vie aj sedemnásťročný Oliver. Očakával, že ako každý rok, aj tohtoročné letné prázdniny strávi doma, medzi štyrmi stenami. Namiesto priateľov obklopený knihami a počítačom. Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď...
