Zachránené prázdniny ✔️

27.7. Cín

Že sa ja dám nahovoriť na každú somarinu, nadával si Oliver keď so stiahnutým žalúdkom čelil svojej životnej výzve - plavbe člnom po jazere za mestom. Triasli sa mu ruky, nebol si istý, či od nervozity alebo únavy. V noci toho opäť veľa nenaspal. Zadriemal až nad ránom, no krátko po piatej ho prebudila hádka rodičov. Od toho momentu už nezaspal vôbec. Jediným pozitívom však bolo, že obaja rodičia odišli do práce. Nikomu sa nemusel spovedať kam ide a kedy sa vráti.

„Plavky máš?" prerušil jeho myšlienky Marekov hlas.

„Áno.... Ale...Musíme sa kúpať?"

Keď mu Marek večer poslal správu, aby si nezabudol pribaliť aj plavky, skoro ho porazilo. Pri predstave Marekovho vyšportovaného tela v porovnaní s jeho ochabnutými svalmi a bruškom nemal chuť sa pred ním znovu odhaľovať. Aj tak sa pred ním duševne odhalil už viac než dosť. Keby sa tomu mohol vyhnúť...

„A nebola by to škoda neokúpať sa, keď sme tu?"

„Čo ak sú v tej vode nejaké... Hm, potvory?"

„No to neviem, ale osobne nemám problém to vyskúšať," vyhlásil Marek sebavedome a bez akéhokoľvek zaváhania si vyzliekol tričko a kraťasy. Hodil na Olivera povzbudivý úsmev a skočil do vody. „Brrr, tá je ale studená!"

Oliver naňho vydesene hľadel. Ak si Marek myslí, že za ním skočí, tak sa sakramentsky mýli. To už si radšej doma otvorí starý zošit z chémie a bude si opakovať periodickú sústavu prvkov. Napríklad také vlastnosti cínu, ktoré -.

„Hej, no tak, pridaj sa ku mne!" veselo naňho zakričal Marek a samopašne ho ofŕkal vodou.

„Ani omylom," precedil cez zaťaté zuby, „navyše, kto by potom dal pozor na čln?"

„Na čln sa vyser," schladil Marek jeho nádeje. „Nefúka, sám neodpláva. No tak... Poď do vody. Je v pohode. Dáme si preteky v plávaní."

Oliver mal smolu. Keď išlo o plávanie, bol až príliš súťaživý.