1.8. Obrubník

46 15 4
                                    

Cez parkovisko sa k bytovke neistým krokom tackal muž. Oliver už z diaľky vedel, o koho ide. Nemal najmenšiu chuť sa s ním v tom stave stretnúť.

Prudko zabrzdil pri obrubníku. Marek, idúci za ním, doňho takmer vrazil. Iba jeho rýchly inštinkt zabránil nepríjemnej kolízii.

„Teraz nemôžem ísť domov," hlesol Oliver. „Poďme ešte niekam."

„Čože? Veď si bol unavený... Aha," pochopil, keď si všimol kam smeruje Oliverov pohľad. „To je tvoj otec?" opýtal sa opatrne. Po nepatrnom prikývnutí nežne chytil Olivera za rameno. Aj v rastúcej tme si všimol, ako sa chveje. „Mrzí ma to. Poď, pozývam ťa ešte na zmrzlinu."


Ticho sedeli v parku na lavičke, pohrúžení do svojich trápení, bicykle opreté o strom. Ako prvý prelomil mlčanie Marek.

„Oliver... Nechcem vyzvedať, ale... To je u vás bežné? Kiko už kedysi niečo naznačil, ale... Ak o tom nechceš rozprávať -"

„Hej." Oliverov hlas bol tichý. „Buď sa stále hádajú, alebo... No, veď si videl." Zahanbene sklonil hlavu. Nikdy sa necítil tak nepríjemne. Pred pravdou však neutečie.

„To je... Strašné. Neviem, čo je horšie. Otec, ktorý pije, alebo otec, ktorý ťa opustí ako decko a doteraz o teba nejaví žiadny záujem."

Oliver šokovane pozrel na Mareka. Nevedel o ňom toľko vecí...

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat