Zachránené prázdniny ✔️

25.7. Figa (Fík)

Auto zastalo na okraji lesa a Oliver sa nepokojne ošil. „Kam to ideme?" hlesol. Myseľ mu zaplavili rôzne katastrofické scenáre. Čo ak ho Marek vytiahol na tento výlet len preto, aby mu nejako ublížil?

Marek vycítil Oliverove znepokojenie. Obrátil sa k nemu a povzbudzujúco sa usmial. „Neboj sa, nemám v pláne ťa ani pretiahnuť, ani okradnúť. Prejdeme sa lesom, prídeme na lúku a potom vybehneme na jeden kopec."

„D-dobre." Oliver sa zhlboka nadýchol a vystúpil. Musel len veriť, že Marek neklamal a nič mu od neho nehrozí.

Lesom kráčali ticho, obaja stratený vo svojich myšlienkach. Kým prišli na lúku, Oliver sa upokojil a vrátila sa mu dobrá nálada. Tá však zmizla v momente, keď uvidel spomínaný kopec.

„To nemyslíš vážne, že sa máme vyštverať až tam hore?" neveriacky zíral na strmý svah. „Tam ma nikdy nedostaneš!"

„Upokoj sa. To dáš. Pôjdeme pomaly a keď budeš potrebovať oddych, spravíme si prestávku. Okej?"

„Tak fajn. Čo iné mi ostáva?" Šomrajúc vykročil za Marekom.

***

„Ako dlho ešte," Oliver dychčal od námahy, „sa budeme štverať hore?" Slnko pálilo, z Olivera tiekol pot a boleli ho nohy. Fľašu vody už spolovice vypil a ktovie, ako dlho ešte budú kráčať. Preklínal sám seba za to, že sa dal nahovoriť na takú somarinu. Čo si vlastne myslel? Že si urobia niekde na lúke piknik?

„Ešte asi pol hodinku, ale sľubujem, že ten výhľad bude stáť za to."

„Keď myslíš..."

„Tak, a sme tu," vyhlásil odrazu Marek. Vyzeral, akoby sa ani nezadýchal. Na rozdiel od Olivera, ktorý už ledva prepletal nohami. Ako to ten chalan robil, že stále vyzeral sviežo a vôbec nie unavene? Asi by nebolo od veci popremýšľať o návšteve fitnescentra, pomyslel si Oliver kyslo. Ale keď tam je množstvo cudzích a spotených ľudí...

Oliver sa pozrel pred seba. „Wow." Na nič iné sa nezmohol. Naskytol sa mu dychberúci výhľad na krajinu pod ním. Nedokázal uveriť tomu, že kúsok za mestom sa nachádza niečo také obdivuhodné. Keby o tom mieste vedel skôr, určite by tú námahu vynaložil a vybral sa tam aj sám.

Marek sa usmial. „Vedel som, že sa ti tu bude páčiť. Poď, tu si sadneme," ukázal na miesto v tieni obrovskej skaly. Vybral z batoha deku a rozložil ju na trávu. „Urobíme si malý piknik, čo povieš?"

„To znie super." Oliver sa vyčerpane zvalil na deku. „Ako dlho vieš o tomto mieste? Ešte som o ňom nepočul."

„Dosť dlho. Rád sem z času na čas zájdem. Vždy tu prídem na iné myšlienky."

„Niečo na tom bude."

Marek položil na deku dve bagety, dve plechovky Radlera a krabičku sušených fíg. „Daj si," ponúkol Olivera. „Mám dosť pre oboch. A figy sú vraj veľmi zdravé."

Oliver si zobral jednu figu a slastne vzdychol. Odjakživa ich miloval. Ako to Marek mohol vedieť? „Aj ja mám nejaké jedlo," zamumlal s plnými ústami. Po Marekovom vzore vyložil na deku tašku s ovocím a proteínové tyčinky. Zahanbil sa, že toho nepriniesol viac. Mohol zobrať aj nejaké croissanty alebo balené pečivo.

„Tak teda dobrú chuť. Musíme nabrať energiu na zostup."

A/N:

Dnes rovných 500 slov 🥰😁 Začína sa to zvrhávať 😁

Písanie za pochodu je na figu v tom, že mi spätne napadá kopec vecí, ktoré by sa dali do príbehu zakomponovať, s ktorými by sa dalo pracovať, ale už by to takto vyznievalo divne. Prosím, kopnite do mňa o rok už na jar, aby som začala písať s dostatočným predstihom :D

Neviem, neviem, či sa časom nehecnem a neprepíšem toto do dlhšieho príbehu :)