31.8. Skok

57 12 7
                                    

Oliver od šťastia nedokázal zaspať. Hoci ho udalosti uplynulých hodín fyzicky vyčerpali, jeho myseľ bola až príliš živá a bránila mu v oddychu.

Vo svetle pouličnej lampy sa zahľadel na Marekovu spiacu tvár. Tváril sa tak uvoľnene a šťastne...

Nedokázal uveriť, že sa to naozaj deje. Nocoval u Mareka a nikto s tým nemal absolútne žiadny problém.

Oliver náhle pocítil rastúce vzrušenie a nepokojne sa pomrvil. Marek niečo nezrozumiteľne zamumlal a pevnejšie okolo neho obmotal svoju ruku.

Oliver sa usmial. Aký majetnícky... Opatrne sa nadvihol a Mareka pobozkal.

„Uhm, zlato, chcem spať," zašomral Marek unavene, ale bozk mu opätoval.

Oliver sa zachichotal a schúlil sa Marekovi do náručia. Miloval tie chvíle, keď ho zovreli pevné paže a dávali mu pocit ochrany.

Nikdy by si nebol pomyslel, ako sa spočiatku nudné prázdniny môžu zmeniť na šialenú adrenalínovú jazdu. Že sa dokáže vzoprieť otcovi a byť konečne sám sebou. Že sa dokáže otvoriť cudziemu človeku a odhaliť svoju dušu až na kosť.

Občas ho to ešte stále desilo. No Marek si zaslúžil, aby bol k nemu úprimný, tak ako on bol úprimný k nemu.

Bol to skok do neznáma. Za tú neistotu a vzrušenie to však stálo.

Veril, že to nebude ľutovať.



A/N:

Úprimne? Po tom, čo si na mňa chalani prichystali ešte v júli, som fakt neverila, že sa mi tento príbeh podarí ukončiť včas. Ale zvládli sme to, hoci som ich musela chvíľami trochu krotiť a veľa vecí ukryť medzi riadky. No ak všetko dobre pôjde, možno sa v advente dočkáte pokračovania. Alebo...No nebudeme predbiehať :D

Ďakujem, že ste tieto dva mesiace prežili so mnou, s Oliverom a Marekom. Všetkým školopovinným prajeme bezbolestný návrat do školských lavíc a nech sa vám v novom školskom roku len darí :)

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat