26.7. Čln

43 17 9
                                    

„Som mŕtvy." Oliver sa sťažka zvalil na peň na okraji lesa. Zostup, o ktorom bol presvedčený, že bude oveľa jednoduchší, ho napokon vyčerpal rovnako. Smädilo ho a jeho fľaša s vodou už zívala prázdnotou. „Nevládzem."

„To dáš," Marek sa povzbudzujúco usmial a natiahol k Oliverovi ruku. „No poď, cestou som písal Vladovi. O chvíľu príde a hodíme ťa domov."

Oliver prekvapene hľadel na Marekovu pravačku. Má sa ho chytiť?

Než sa stihol rozhodnúť, Marekovi v batohu zazvonil mobil. Kým prijímal hovor, Oliver v duchu zakvílil. Ďalšia zbytočne premárnená príležitosť. Som taký somár... Neochotne sa postavil.

„Vlado nás už čaká," oznámil Marek. „Tak poď, ten kúsok už zvládneš."


„Dík za fajn výlet. Aj keď si necítim nohy, užil som si ho," prehovoril Oliver v aute po chvíli váhavého mlčania.

„To ma teší," usmial sa Marek sediaci príliš blízko. „Ak by si chcel... Čo by si povedal na ďalší výlet?"

Oliverovi sa zdalo, že Marek zneistel. Čo sa deje? Vari je nervózny? On, ktorému sebavedomie nikdy nechýba?

„Aký výlet?"

„Plavbu na člne. Môj strýko má malý čln pre dvoch a premýšľal som, že... Bolo by fajn sa previezť po jazere a -"

„To znie ako skvelý nápad."

Neveril tomu, že to povedal nahlas.



A/N:

Moja prokrastinácia je čím ďalej, tým horšia. Musím s ňou konečne nejako zatočiť, lebo takýmto spôsobom seknem s písaním veľmi rýchlo. Držte mi palce a kopte do mňa čo najviac!

Zachránené prázdniny ✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat