Monštrá

Otvorenie hry

O niekoľko mesiacov neskôr, skôr ako som očakávala bolo zabudnuté. Povstal nový kráľ Abian Silvano a mojim cielom boli iba dve veci: zabiť ho a zobrať si trón, ktorý mi právom patrí.

Keď som si o pol tretej v noci zmývala z rúk krv, ktorá mi nepatrila musela som sa pousmiať. Raiden sedel na zemi veďla umývadla.
,,Si šialená vieš to sestrička." Zasmial sa a zložil si zbrane, ktoré na ňom viseli. Doslova. Drgol ma a postavil sa k umývadlu vedľa mňa. Pozrel sa na mňa v odraze zrkadla a bol príjemný pocit, že nebol proti mne. Nie teraz a nie v našom spoločnom boji. Raiden prekonal to, že bude po mojom, že ja budem tá, ktorá Abiana zabije ale za cenu, že bude toho zúčastnený. Je jediná rodina, ktorá mi zostala a viac než mojej smrti sa bojím tej jeho, ak by tu nebol, tu na Sicilii tak ako som chcela bol by v bezpečí.
,,Ja viem." Usmiala som sa na neho a utrela si ruky do uteráku, ktorý visel kúsok od umývadla.
,,Ako rýchlo sa to dostane von?" Spýtal sa a sadol si vedľa mňa na gauč uprostred základne.
,,To, že sme sa dostali Abianovi Silvanovi do domu, keď nebol doma? Ukradli niekoľko jeho miliónov, zlato a jeho umelecké diela? To, že sme získali prístup ku všetkým jeho zariadeniam? Och počkaj to sa tak rýchlo nedozvie." Zasmiala som a konečne si vložila cigaretu medzi pery a nadýchla sa. Pod nechtami som ešte stále mala krv, niekedy premýšľam ako mám vnínam tie vedľajšie straty na životoch ale pokial nehráš s nami hráš proti nám.
Dvere do hangáru sa rozleteli a ako prvá vkročila Sasha zo širokým úsmevom, za ňou Matteo so Samuelom a ako posledný Tim. Samuel a Matteo o niečom horlivo diskutovali, všetci si sadli k nám ale Tim ešte predtým podal f'ľašu rumu so šiestimi pohárikmi, len som zavrtela hlavou a znova si potiahla s cigarety.
,,Je to na oslavu predsa." Zasmial sa Samuel a podal mi pohárik do ruky.
,,Veď predsa vieš ako sme mi aziati s alkohol." Zasmiala som ale nepoložila som ho na stôl.
,,Pripíjam na muža, ktorý si myslí, že je múdrejší ako my, bohatší ako my a smrteľnejší ako my. Pripíjam na Abiana Silvana." Všetci sme nadvihli poháriky a napili sa. Priložila som si pohár k perám ale nenapila sa. Ak chceš mať čistú myseľ tak vždy pripravená.

V Taliansku sme odkedy som ešte nevedela ani chodiť, Raiden sa už narodil tu. Celý život si pamätam na Sicílii, už keď sme odchadzali z Japonska otec mal vytvorené meno, ktoré sem prišlo skorej než my. Celý život sa pohyboval na veľmi tenkom ľade a ja som sa už cez ten ľad preborila.
Môj štvorčlenný tím sú Tim ako moja záloha a pravá ruka, Samuel ako človek cez technológie, Matteo je cez zbrane a potom zostáva iba Sasha, ktorá ma na starosti chémiu. Keď chcem aby to búchalo - búcha, keď chcem aby to uspávalo - úspáva, keď chcem aby to zabíjalo - zabíja. Títo ľudia sú so mnou roky, prešli sme spolu s tréningom ako tím a fungujeme spolu za všetkých okolností. Viem, že Raiden si myslí, že dostať sa niekomu do domu je len o náhode a šťastí ale keby nemám týchto ľudí za chrbtom nedostaneme sa nikde, preto si nemyslím, že sa mal o to postarať sám. Je šikovný a bystrý, nestratí sa vo svete a keď áno tak nájde cestu von, prebije sa alebo sa prediskutuje von, lenže nevie ako funguje tento svet. Spätne premýšľam či to otec neurobil naschvál, ukázal mu krásy čo tento život prináša. Peniaze, moc a prepych a mne ukázal dno, strach a boj.
Raiden bol snílek a dúfam, že ním zostane.