Monštrá

Spoločný neprijateľ

Celú noc som sedela na kresle oproti Abianovi a sledovala ho, ani som sa nepohla. Jediný pohyb, ktorý som robila za celú noc bolo rukou kedy som si poťahovala z cigarety. Nad ránom som tímu poslala správu o tom, že som musela narýchlo odcestovať mimo mesto len aby sem nikto neprišiel. Všetci mali celý deň svoju prácu ale chcela som si byť istá. Nepremýšľala som nad tým, že im Abianovu existenciu v hangáry zatajím ale nejako to tak vyšlo. Nechcela som si predstaviť čo by urobit Raiden alebo Theo, ostatný by ma počúvli ale oni dvaja asi nie.
Začínalo už svitať keď sa pohol, tvár sa mu skrčila bolesť a mne neovládateľne vyskočil jeden kútik pier hore, videla som ho znova trpieť. Včera to držal ale dnes sa dostavila očividne čistá, surová bolesť.
,,Koľko je hodín?" Zachrčal kým sa snažil si sadnúť, očami behal po miestnosti. Neviem či hľadal niekoho kto zapríčiní jeho smrť.
,,Bude niečo pred pol šiestou." Potichu som povedala aj keď som to nevedela na isto, vlasy som mala vypnuté do vysokého vrkoča, z ktorého mi vlasy padali na všetky na strany a nechcem ani vedieť ako vyzerá moja tvár. Len som ho sledovala a mlčala som.
,,Chceš sa niečo spýtať, musíš mať veľa otázok." Povedal a prezrel si ma. ,,Ak si si teda nezisťovala odpovede." Dokončil pretože sám vedel aké zdroje mám.
,,Povedz mi všetko čo si ochotný a ja si z toho urobím záver." Povedala som a znova si potiahla z cigarety.
,,Nechceš sa pýtať čo ťa zaujíma, Khira?" Znova som prekvapene zamrkala keď ma oslovil mojím menom.
,,Je to zbytočné ak mi na polovicu otázok neodpovieš a druhej sa vyhneš, povedz mi tvoju verziu a ja si ju bez odcudzovania vypočujem."
,,Musím povedať, že tvoju trpezlivosť oceňujem a hlavne to, že sa nič nepýtaš. Necháš človeka ti povedať všetko čo chce a viac netlačíš." Sedel na sedačke len pár metrov odo mňa, zranený, bez trička a bez zbrane a aj tak sa správal akoby bol u seba v kancelárii. Akoby nikto na svete nebol lepší než on.
,,Začni rozprávať skôr než sa ti tá rana zahojí." Odvrkla som mu a postavila sa z kresla. Načiahla som sa pre prázdny pohár aby som mu napustila čistú vodu, len potichu poďakoval a sledoval ma kým som sa vrátila na miesto.
,,Marcell je mŕtvi." Dramaticky povedal a pozrel sa na mňa, čakal aby som sa spýtala prečo? ale zostala som ticho tak ako som sľúbila. ,,Keď si povedala, že ťa zabije ak sa k nemu priblížiš prišlo mi logickejšie to urobiť sám a kedže v posledných týždňoch sa dejú v mojom pracovnom živote zmeny, neviem na koho sa môžem obrátiť a ty si už mala mnoho možností sa ma zbaviť ale nič si neurobila a tak som myslel, že sa tu môžem na chvíľu skryť."
,,Myslel?" Zvýšila som hlas asi viac ako si to situácia vyžadovala ale inak som nevedela. ,,Mala som ťa zabiť už hneď." Potichu som dodala ale Abian vyzeral, že to počul.
Chvíľu bolo tichu kým znova prehovoril. ,,prečo si to neurobila?"
Hneď som chcela povedať, že neviem. Že dnes som si už neni istá či som urobila dobre, chcela som povedať, že som videla tú bolesť a chcela ju vidieť zas a zas, chcela som povedať, že som ho chcela nechať trpieť a že som chcela byť pri tom ale nezmohla som sa na žiadnu odpoveď. Namiesto toho som sa postavila a hodila po ňom Raidenovu mikinu, ktorú si tu zabudol.
,,Nezdržíš sa tu tak dlho ako si si myslel, keď nekrvácaš môžeš ísť." Stála som za kreslom a rukami sa opierala o neho, len prekvapene sa pozrel na mňa a očami prebehol po priestore.
,,Počkaj, nemôžeš ma vyhodiť." Len som nadzvädla obočie s otázkou ale hneď pokračoval. ,,Máme spoločného nepriateľa. Tim."