Monštrá

Ja som ho zabila

,,Vyzerá to ako večierka, zastav." Povedala som potichu a otvorila priehradku na mieste spolujazdca aby som našla nejaké peniaze, drobné boli aj v priestore na nápoje tak sme aspoň niečo mali. ,,Drž zdvihnutú tvár a hľadaj kamery."
,,Myslíš, že to bude fungovať?" Opýtal sa ma a podržal mi dvere dnu.
Večierka bola malá len zopár regálov a špinavá podlaha. Za pokladňou stál muž okolo štyridsiatky a len kývol na nás hlavou.
,,Musí, potrebujeme vodu." Povedala som a Abian sa hneď natiahol po fľaši vody.
,,Aj nejaký alkohol."
,,Bude fajn otupiť zmysli." Mykla som plecom a otáčala hlavu za kamerami.
,,Myslel som na tvoje rany." Povedal potichu.
Prekvapene som sa na neho pozrela a skôr než som otvorila ústa zazvonil telefón na druhej strane pokladne. Muž iba neochotne zodvihol telefón a pozrel sa priamo na mňa. Avšak v tejto chvíli nebol jediný kto sa na mňa pozeral lebo úpenlivo sa na mňa pozeral aj Abian.
,,Qualcuno ti sta cercando, signorina." Muž prehovoril veľmi výraznou taliančinou a podal mi telefón, 'Niekto ťa hľadá' nie je práve konkrétne preto som sa len opatrne načiahla za telefónom ale vďaka bolesti som nemohla urobiť plný pohyb preto telefón od muža zobral Abian a potom mi ho podal.
Neuvedomila som si, že zadržujem dych až keď sa z druhej strany ozval Samuel.
,,Už sme sa dohadovali čo urobiť s tvojími vecami." Bolo typické pre neho, že prvú vetu, ktorú mi teraz povedal bola sranda. Och bože, ako moc som sa o nich bála.
,,Sú všetci v poriadku?"
,,Všetci zdravý, plne pripravený. Matteo s Raidenom práve nasadajú do auta, Sasha je s nimi potrebujem vedieť kam ich poslať." Po líci mi stiekla slza ake hneď som si ju utrela chrbátom ruky.
,,Držal nás asi päťdesiat kilometrov na juh odtialto v starom opustenom sklade, ak budete rýchly je pravdepodobné, že bude stále vo vnútri, Abianovi sa podarilo ho tam zamknúť." Usmiala som sa a vyhľadal som jeho tvár aj keď sa vražedne pozeral na predavača. Samuelovi som čo najlepšie ako som vedela zhrnula vnútro skladu aj okolie aby vedeli s čím rátať.
,,Super, chalani sú na ceste, v druhom aute vyráža Sasha potrebujem aby ste sa držali na kamerách. Vyzdvihne vás a zbavíte sa auta."
,,Ďakujem." Povedala som a pozrela sa ešte raz do kamery s vedomím, že na druhej strane je Samuel.
Zachránený.
Keď som si sadala naspäť do auta myslela som si, že sa zbláznim šťastím. Bola by som ochotná vydržať nekonečne mučenie len preto aby oni boli v bezpečí. Ten pocit keď už skoro nemáte pokrvnú rodinu, pretože matka od vás ušla a otec zomrel, ale potom sú tu ľudia, ktorí aj napriek krvi sú vaša rodina. Stratila som dvoch blízkych ľudí a myslím si, že až doteraz som si neuvedomovala ako veľmi ma Tim zradil. Nespojila som si jeho činy s ním, akoby som vinila za jeho čin jeho zlé dvojča ale to on je tým kto ma celé roky potichu nenávidel, ten kto prišiel s dlhodobým plánom len aby si zobral čo bolo moje.
,,Mrzí ma to." Ozval sa do ticha Abian a ja som ani nevedela ako dlho ideme alebo kde sme. Pozrela som sa na neho a on len malú stotinu sekundy odtrhol zrak od cesty pred nami. ,,Mám pocit, že som ti nepovedal, že ma mrzí to, že som v ten večer stlačil spúšť. Správal som sa akoby to bolo jasné ale chcem aby si vedela, že ma to mrzí."
,,Nebol si ten kto ho zabil. Nechcela som si to celú dobu priznať ale ani ty ani Tim za to nemôžete. To ja." Priznať niečo čo som si nechcela ani vedome pripustiť ma zožieralo od kedy som sa dozvedela pravdu. Tentokrát neodtrhol zrak len na stotinu ale prisahala by som, že sa na mňa pozeral celú večnosť.
,,O čom to hovoríš?"
,,Zomrel pretože ma chcel chrániť. Celý život mi vtĺkal do hlavy ako musím mať vždy čistú myseľ a to nehovorím ako moc nenávidel to, že fajčim. Hovoril mi, že závislosť mi otupí zmysly, ten moment kedy skloním hlavu aby som zapálila cigaretu bude pre mňa osudným ale práve jeho láska ku mne ho prinútila konať iracionálne. Zomrel pretože ma miloval." Prvý krát som to povedala nahlas a bolelo to rovnako ako keď mi to nahlodávalo podvedomie. Ako jed, ktorý sťahuje žily.
,,Chápem, že si zažila traumatickú udalosť kedy ťa niekto tebe blízky tri dni mučil ale aj tak ti musím povedať, že je to tá najväčšia hlúposť akú som kedy počul. Nepodmienečne niekoho milovať kedy si ochotný zomrieť len preto aby druhý žil je ten najnesebeckejší druh lásky." Bolelo to, len som krútila hlavou a snažila sa zadržať slzy. Neplakala som ani na jeho pohrebe tak prečo teraz?
Auto pred nami začalo blikať na nás ako zmyslov zbavené a keď som spoznala Sashine auto len som drgla do Abiana aby odstavil auto ku kraju, tie sekundy kedy spomalil, vyhodil blinker a pomaly zošiel z cesty a kým nás Sasha obišla aby sa mohla postaviť za nás boli ako nekočné.
,,Žiješ, žiješ, žiješ." Opakovala si keď ma stiahla do objatia a ja som mala pocit akoby mi drvila aj tie posledné pospájané rebrá, stáli sme tam niekoľko minút. ,,Žiješ, žiješ, žiješ."
Keď som sa odtiahla aby som sa pozrela na ňu, chrbtom ruky si utierala slzy a pravou rukou mierila na Abiana, ktorý tam stál s rukami vo vzduchu, len jemne som jej položila ruku na ruku aby sklopila zbraň.
O niekoľko minút neskôr keď som sedela na mieste spolujazdca a Abian vzadu a vzďalovali sme sa od horiaceho auta cítila som pokoj .