Monštrá

Náramky priateľstva

Cigareta medzi mojími perami a úžasné cappucino v ruke vďaka môjmu novému kávovaru bol začiatok dňa aký som si predstavovala. Ignorovala som bolesť krku kvôli nevhodnej polohe na spanie a sústredila som sa len na to dobré. Ranné paprsky slnka mi dopadali na tvár keď som sa stála vonku pred hangárom, mojim novým oficiálnym bývaním.
Z mojej rannej spokojnej meditácie ma vytrhol zvuk motora, len kúsok predo mnou zastavil Samuel a zložil si helmu, pravdu povedať tá motorka sa mi vždy páčila ale nevedela som či je jeho alebo Matteova alebo možno majú rovnaké?
,,Dobré ránko." Pozdravila som ho s úsmevom a on sa len neveriacky na mňa pozrel, naklonil hlavu mierne dozadu aby si ma celú prezrel.
,,Kto si a kde je Khira? Je toto nový spôsob klonovania? Uniesli ťa a nahradili ťa klonom?" Sypal na mňa sarkastické otázky a ďalej si ma premeriaval. Rukami sa prehrabol vlasy a napravil si popruh od batohu na chrbte.
,,Hahaha, ak mi chceš dnešné ráno pokaziť len ďalej vtipkuj."
,,Asi ti ho skazím aj bez vtipov takže to je asi jedno." Len zťažka som vydýchla a ohorok hodila do malého pohárika vedľa dverí, nové ráno a nová ja a nový zákaz fajčenia vo vnútri. Som zvedavá ako dlho mi to vydrží.
Vošla som dnu za Samuelom, ktorý sa už rozťahoval na gauči aj s notebookom na kolenách.
,,Neposúvaj mi tie vankúše majú svoje miesto a nohy dole zo stola." Upozorňovala som ho na všetko zlé čo v mojom novom dome robil. ,,Teraz tu bývam takže sa k tomuto priestotu správaj úctivo."
,,Ty tu bývaš už pomaly pol roka tak prečo teraz tá zmena?" Spýtal sa zo zdvihnutým obočím.
Prižmúrila som na neho oči a videla som ho skoro až rozmazane ale na efekt to bolo dobré až na to, že mal pravdu. ,,Vtedy som tu len prespávala teraz je to môj domov a chystám sa aj pri cestu postaviť schránku so svojím menom. A možno tam pridám aj Vraždy s.r.o. s poznámkou o diskrétnosti, čo povieš?" Z môjho hlasu sršal sarkazmus a ja som cítila akoby niečo vo mne zapadlo na svoje miesto.
,,Vraždy s.r.o. sú moc konkrétne špecializujeme sa aj na zbrane, drogy, sledovania a mnoho ďalšieho čo skôr Zloduchovia s.r.o. alebo čo povieš na Zločinci na vólnej nohe s.r.o., je to výstižne a pravdivé."  K našej debate sa pridal aj Rai, ktorý si robil práve kávu.
,,Až za hranice temnoty." Zasmiala som sa a narovnala som vankúše, ktoré pokrčil.
,,Zistil si niečo?" Môj brat si sadol vedľa Samuela a rozhádzal tie vankúše, ktoré som ja narovnala.
,,Presne preto som tu. Meno Maura bez ničoho ďalšieho je ako hľadať ihlu v kope sena a aj keď som dátoval vznik jej existencie na posledné dve desatročia nič. Problém je v tom, že vaša matka si nezmenila iba meno, našiel som jej úmrtný list, ktorý je očividne sfalšovaný čo znamená, že si vytvorila úplne novú identitu s čím sa spája, že nemusí vyzerať tak ako pred rokmi. Hodil som jej tvár do rozoznávania tvarí z verejných kamier všade kde bol Tim lenže nie každá verejná kamera má dlhodobé zálohovanie." Vysvetloval a rozhadzoval rukami kým prechádzal každý jeden krok.
,,V skratke nič nemáš." Skočila som mu do reči a zastavila ho. ,,Rai myslíš si, že by si to zvládol vyriešiť sám?" Opatrne som sa ho spýtala a pozrela sa priamo na neho.
Len prekvapene zamrkal a prekvapene sa na mňa pozrel. Je v poriadku prejaviť emócie, však? ,,Nechcem to riešiť, nechcem stráviť čas jej hľadaním a pátraním po nej." Bolo jednoduchšie priznať to než som čakala. ,,Stále nevieme čo je pravda na tom čo povedal Tim ale viem, že nechce aby som bola ja kto ju hľadal tak si myslím, že by si to mohol prevziať."
,,Ak to tak chceš ale čo mám robiť keď sa ju Samuelovi nepodarilo nájsť?"
,,Hlavne nečakaj kým si nás ona nájde prvá." Povedala som a myslela to vážne, pri ľudoch, ktorí sa nedajú len tak nájsť majú na to dovôd a ja ho nechcem zistiť.
Rai iba kývol hlavou a načiahol sa po mobil, videla som ako behá očami po obrazovke a spokojne sa usmial až asi o desať minút. Odložil mobil a až teraz sa napil kávy. Chcela som sa ho hneď spýtať čo urobil alebo koho kontaktoval? Na koho sa obrátil ale mlčala som. Síce som si musela pripomínať, že to nie je môj problém už len som nečakala, že to nebude so mnou riešiť.
Premýšľala som ako ja by som túto situáciu riešila, ak sa nič nenašlo online všetko musí byť ofline. Musí s niekym spolupracovať hlavne teraz keď jej Tim už nepomáha. Musí to byť niekto z okolia, niekto mocný alebo strašne hlúpy len v Taliansku je problém, že väčšina ľudí je buď jedno alebo druhé.
Abian Silvano.
Otázka znie prečo som ho nezabila už na začiatku? Ak by som to urobila nemohol by teraz len tak vtrhnúť do môjho domu. Sam len prekvapene zdvihol hlavu od notebooku a môj brat sa s úsmevom postavil a podal si s ním ruku. Ako starí kamaráti.
Sníva sa mi?
,,Raiden?" Ohlásila som ho a len pomaly sa na mňa otočil. ,,Počúvam."
,,Aj tebe dobré ráno, priniesol som tú mikinu, ktorú som si vtedy požičal." Prehovoril Abian a mne sa presne vybavil ten moment keď mal tu mikinu na sebe. Do polovice hrude rozopnutú bez trička. Vtedy keď sem vtrhol a ja som mu zachránila život. Presne vtedy keď zabil Marcella, zabil ho naozaj pretože som povedala, že mňa by zabil?
Prečo práve teraz sa vraciam k tomuto v mojej mysli?
Prečo myslím na polonahého Abiana?
Prečo myslím na to keď som sa dotkla jeho pokožky?
Ak je to pravda Abian Silvano mi už dva krát zachránil život.
,,Počúvaš ma? Haló?" Zatriasla som hlavou a pozrela sa na Raia, ktorý stál len kúsok odo mňa? Kedy sa ku mne tak priblížil?
,,Vyzerá to tu inak."
,,Khira tu už oficialne býva." V pozadí som počula ako sa Abian rozpráva so Samuelom a ja som premýšľala prečo mu to hovorí?
,,Si tu s nami prítomná?" Znovu na mňa prehovoril môj brat.
,,Prečo tu je? Nehovor mi, že prišiel vrátiť tú hlúpu mikinu."
,,Samuel nič nezistil, nežije online čo znamená, že musím hľadať medzi ľudmi a kto má lepšie kontakty než on?"
,,Chceš ho využiť?" Prekvapene som sa spýtala.
,,Nechcem ho využiť, požiadal som ho o pomoc a on súhlasil."
,,To nemyslíš vážne? Naozaj chceš pomoc od neho?" Začínala som zvyšovať hlas ale nikto sa za nami neotočil.
,,Mám pocit, že práve tebe zachránil život, ty si zobrala ho do vinice. Nemáš mi čo vyčítať, sama si ho nechávala medzi nami. Povedzme, že ho beriem ako známeho."
,,Známeho? To nemyslíš vážne, nechcete byť ešte najlepší kamoši? Urobím vám náramky priateľstva."
,,Prečo ti tak strašne vadí, že som ho požiadal o pomoc?" Otvorila som ústa ale aj som ich zavrela.
Prečo mi to tak vadí?