Monštrá

Motýle

Keď som vykročila na príjazdovú cestu od jeho domu nebola som si istá čo sa práve stalo a prečo sa to stalo. Z vrecka na nohaviciach som si vytiahla sluchátko, ktoré som si tam predtým odložila.
,,Čo sa práve stalo Khira?" Prekvapene sa ozvala Sasha a ja som premýšľala ako im všetko prerozprávať. ,,Je Abian mŕtvi?"
,,Plán sa zmenil." Potichu som odpovedala a ohliadla sa na jeho obrovskú vilu, neviem ako moc som to práve pokazila ale som si istá, že moji ľudia mi to veľmi rýchlo povedia.
,,Khira, vysvetli mi kurva prečo Abian Silvano ešte stále dýcha." Do ucha my prehovoril Raiden a ja som nevedela ako mám odpovedať. Vyhovoriť sa na bolesť v jeho očiach a to, že chcem tú bolesť vidieť znova.
,,Rai." Potichu som špitla.
,,Nie Khira, neskúšaj to na mňa. Z celej tejto šarády si ma vynechala aby si ho zabila tak ako si chcela ty a teraz vykráčaš s jeho domu. Kurva vysvetli mi čo sa stalo a máš na to minútu pretože som pol kilometra od jeho domu, mám jeho hlavu v muške tak to skús veľmi rýchlo."
,,Rai, plán sa zmenil. Silvano mi ponúkol aby som pre neho pracovala, dostanem sa k nemu a zničím ho z vnútra." Prehovorila som a čakala som na jeho odpoveď.
,,Zbláznila si sa však? Spadla si a uderila si sa do hlavy však, Sasha musíš ju zobrať lekárovi a ja medzitým zastrelím toho zmrda." Prehovoril na mňa jemným hlasom a ja som si vedela živo ako žmúri do jeho zbrane a vedela som, že keby teraz vystrelí tak sa trafí.
,,Raiden Montenegro poviem to ešte raz a keď jeho telo dopadne mŕtve na zem buď si istý, že tvoje dopadne hneď po ňom. " tichým a smrteľným hlasom som prehovorila a konečne si vytiahla krabičku s cigaretami a jednu vložila medzi pery.
,,Fajn rob tomu bastardovi poskoka." Porazenecky zamrmlal a ostalo ticho.

Kráčala som ešte niekoľko desiatok minút popri ceste a premýšľala čo všetko urobím a ako moc sa znova spojím z diablom aby som to dala Abianovi poriadne pocítiť. Som ochotná prejsť všetky hranice len preto aby som sa votrela do jeho dôvery. Práve k sebe pripútal hada. Zastavilo pri mne čierne porsche a ja som len prekvapene zastala a nakukla na miesto vodiča.
,,Potrebuješ niekam odviesť?" Okienko na miesto vodiča sa stiahlo a sedel tam muž, ktorý bol s nami v jeho kancelárii, už síce nemal krv na tvári ale aj tak som ho veľmi rýchlo spoznala.
,,Som v pohode, ďakujem." Kráčala som ďalej a snažila sa ignorovať to, že sa pomaly posúval veďla mňa. Zastavil auto a vystúpil, neprešiel ani kúsok od auta.
,,Nastúp si do auta." Zopakoval a keď si ruku premiestnil za chrbát pochopila som, že sa načahuje za zbraňou ale bola som rýchlejšie.
,,Nie." Zopakovala som a bola som prvá kto vytiahol zbraň a namieril na neho.
,,Bože vedel som, že Abian je arogantný ale to, že aj hlupák a neprehladá ťa to som fakt nečakal." Povedal a zdvihol ruky pred tvár.
,,Prečo si mu to nepovedal?"
,,Myslel som si, že si ho prišla zabiť." Povedal a moja hlava sa mierne naklonila aby som lepšie počula.
,,Prišla som ti zabiť šéfa a ty s ním nič nespravíš?"
,,Môj šéf už mŕtvi je však Khira?" Oslovil ma mojim menom a ja som odistila zbraň, ak vie kto som je dosť možné, že to vie aj Abian a jeho úloha je dostať ma naspäť do domu. ,,Khiral, pracoval som pre tvojho otca, už niekoľko rokov som u Abiana v utajení a zbieral som informácie pre neho." Snažil sa mi vysvetliť ale neverila som mu, vedela by som o tom keby to je pravda. Otec by niečo také predo mnou netajil. Bez slov som na neho hľadela a premýšľala či mám vystreliť. ,,Motýle klamú." Povedal po chvíli a ja somn zložila zbraň, do očí sa mi nahrnuli slzy. Nemyslela som si, že ešte niekedy to započujem. ,,Už mi veríš? Môžeš si už prosím nastúpiť?"