Monštrá

Odlomené kúsky

Moja matka je môj neprijateľ? Tato nová informácia mi zastavila mozog, nemyslela som na ňu roky. Priznávam, že niekedy mi myseľ k nej ušla ale nikdy nie viac ako na minútu môjho času, zakázala som si na ňu myslieť a to, že Abian odhadol dynamiku s mojou matkou ma hnevalo ešte viac. Naozaj som bola tak ľahko čítateľná?
,,Túto taktiku si sa snažil uplatniť aj na mne a nevyšlo ti to, prečo by to teraz malo byť inak?" Abianov hlas ma vytrhol z myšlienok a pozrela som sa na Tima pred sebou.
,,Tebe dal niekto právo niečo povedať?" To ako tam visel robilo z neho obeť ale aj tak si dovolil byť arogantný.
,,Odpovedz."
,,Maure si niečo zobrala, niečo čo veľmi milovala a už nikdy to nebude rovnaké. Nechce to už naspäť ale chce aby si trpela. Preto tvoja hlava mala padnúť ako prvá."
Maura. Nové meno mojej matky. Zasraná Maura.
Chcela som hneď povedať, že ja som jej nič nezobrala, že nemám nič čo by jej patrilo ale mlčala som. Obzrela som sa na môjho brata, ktorý vyzeral, že mu nie je najlepšie. Sasha a Matteo mali v tvárach hnev, videli tiež pred sebou niekoho blízkeho? Samuelova tvár behala po miestnosti a vedela som, že nie je mysľou prítomný a už teraz premýšla kde bude hľadať odpovede ale keď som sa pozrela na Abiana jeho tvár nebola prázdna. Nepozeral sa na Tima, pozeral sa na mňa a ani raz neuhol pohľadom. Zakliesnil môj pohľad na ňom, videla som ako zatína sánku a aj ruky v päsť. Hruď,ktorá mu trčala z rozopnutej košele sa mu prudko zdvíhala. Cez Abiana pretekala čistá agresia a mne sa to páčilo, že nedokázal skryť svoje emócie.
,,Nechceš vedieť čo si jej zobrala?" Zašklebil sa a jeho hlas znel až ako spev, ,,ja ti to poviem len za malú láskovasť. Vieš čo chcem drahá." Slobodu. Život.
,,Uvedomuješ si, že nemáš ani najmenšie právo niečo chcieť? Si väzňom a len ona rozhodne čo s tebou urobí a ja skurvene dúfam, že ťa vypreparuje ako posraté zviera." Znova prehovoril Abian a postavil sa vedľa mňa, cúvla som a postavila sa nenápadne nabok. Neviem či to Abian uvedomil alebo nie ale postavil sa priamo pred Tima. ,,Čo jej zobrala?" Spýtal sa. Hľadel priamo na Tima, nebol prví kto uhoľ pohľadom. Keď sa Tim naklonil aby sa pozrel na mňa, aby spojil náš očný kontakt len aby sa pozrel na Raidena. Aj ja som sa na neho pozrela.
,,Malý nevinný chlapček, ktorý ledva stál na malých nožičkách sa rozhodol, že chce svoju sestričku." Jeho tvár sa skryvila bolesťou a to som nemusela ani nič urobiť, bolesť mu dávala na javo, že jeho čas sa kráti. ,,Teraz keď som mal možnosť poznať oboch vašich rodičov vidím tam podobnosť, ty Khira si ako váš otec. Nehovoríš, počúváš a premýšlaš ale ty Raiden si ako vaša matka. Prežíváš všetko čo sa ťa dotkne a chceš všetko povedať, nechceš si nič nechať pre seba lebo sa bojíš, že ťa ovládnu vlastné tajomstvá. Maura nedokázala prestať rozprávať keď som sa spýtal pár správnych otázok. V deň keď od vás odišla, len pár okamihov potom ako sa rozhodla ťa zobrala na ruky, jej malého chlapčeka. Povedala ti, že odchádzate, že budete navždy spolu a vieš aká bola tvoja reakcia? Začal si sa ťahať za svojou sestrou, kričal si jej meno aj keď si nevedel ešte ani poriadne rozprávať. Vybral si si svoju sestru pred matkou, teba nechcela opustiť." Jeho slová sa mi zabodávali do srdca, trhali mäso od kosti až nezostalo nič čo by bola na svojom mieste.
,,Klameš!" Raidenov krik ma ešte viac pripravil o slová. Jeho hlas bol zlomený, celé tie roky sa pýtal kde je mama, prečo tu nie je, prečo nás opustila a to všetko bolo kvôli mne.
,,Diabol s nevinnou tvárou, však Khira? Preto tieto dva nože? Priznávam, že nikdy som ich nevidel ale sedia na Maurin opis. V ten moment to s tebou vzdala, vieš to? Vošla do domu a keď z neho vyšla už ťa viac nepovažovala za dcéru. Bolí to? Keby som vedel ako ľahko sa dá ublížiť cez slová už dávno by som to urobil." Dohovoril a vykašlal krv.
Prestala som cítiť, zahodila som všetky pocity a stala som sa znovu monštrom, ktorým som bola. To prečo ma otec tak miloval. Keď som pristúpila k nemu chytila som rukoväť noža, ktorá z neho stále trčala a potiahla ním nahor, nôž prechádzal cez mäso až ku rebrám.
,,Sasha, chcem oheň." Nepozrela som sa na ňu, iba som nastavila ruku a čakala kým sa vráti, do ruky mi vložila malú plynovú pištoľ, možno to bola flambovacia pištol ale účel splní. ,,Doteraz nôž nezasiahol žiaden životne dôležitý orgán preto ešte stále žiješ ale čepel noža sa práve teraz nachádza zhruba pár centimetrov od plúc, ak máš teda anatómiu bežného človeka."
Zápach spálenej kože bol nechutný, keď mu oheň precháchazal cez otvorenú ranu priškvaroval mu kožu. ,,Vieš o tom, že vo filmoch to robia aby zabránili masívnemu krvácaniu?" Usmiala som sa na neho a stále prechádzala ohňom po jeho tele. ,,Myslíš, že to funguje?" Milo som sa ho spýtala aj keď mi cez ohľušujúci krik neodpovedal.
,,Si šialená." Vzlyky, krik a bolesť a aj tak si našiel sekundu času aby mi oznámil niečo čo som už vedela.
,,Sám si to povedal, Diabol s nevinnou tvárou." Do široka som sa usmiala aby som potlačila nechuť, ktorá sa vo mne tvorila.
Vypla som oheň a odstúpila, pištol som podala Raidenovi so slovami, ,,Je tvoj, získaj čo potrebuješ." A odišla som.
Zvrtla som sa na päte a zmizla z tej miestnosti, jediné čo som počula bolo ako Sasha prehovorila, ,,Nechoď za ňou, nie teraz." A ja som dúfala, že počuvne.
Keď som sa dostala von, na čistý vzduch citíla som ako sa mi stiahli orgány. Prehla som sa v páse a začala vracať. Zdriapalo mi žalúdok len aby sa všetko dostalo so mňa von.
,,Nemyslím si, že si diaboľ." Abian stál niekoľko metrov odo mňa, neposlúchol. ,,Skôr si myslím, že si zlomená ale to nevadí. Všetci si nesieme odlomené kúsky a dúfame, že sa znova spoja."
,,Strč sa. Chcem byť sama." Prehovorila som a chrbtom ruky si utrela ústa.
,,Je to to čo chceš? Dozvedela si sa, že ťa matka opustila kvôli tomu kto si."
,,Len zato, že si o koľko? O desať rokov starší?" Zdvihla som obočie ale odpoveď som od neho nedostala. ,,Nemusíš sa hrať na psychiatra alebo sa ma snažiť opraviť. Viem prečo odišla, bola som pri tom." Pristúpil bližšie a ja som cúvla. ,,Videla som jej tvár, jej znechutie, počula som tie slová. Nie je to pre mňa novinka, uznávam, že je to prekvapenie počuť to z jeho úst ale už som veľke dievča." Stíchla som a na jazyk sa mi drala veta: ,,Veľké dievča, ktoré vyrástlo bez mamy." Povedala som nahlas a uvítala som slzu, ktorá sa mi skotúľala po líci, cítila som ako chladí moju rozpálenú pokožku. To čo ma prekvapilo bolo keď ma Abian stiahol do objatia a ešte viac ma prekvapilo, že som sa nebránila.