Monštrá

Bezcitný

Moje srdce bilo ako splašené, nevedela som polapiť dych a Abian vedľa mňa bol na tom podobne, och bože čo sa to stalo? Moja myseľ bola plná zmätku a neistoty, zatvárala som oči akoby som sa mala zobudiť zo sna, potláčala som všetko čo som cítila, jediné čo sa dostávalo na povrch bola panika.
,,Si v poriadku?" Spýtal sa snažiac sa zničiť ten kúsok ticha.
Mlčala som, hrdlo som mala suché a nevedela som ako odpovedať. Cítila som sa zmätená a rozrušená a to hlavné bolo, že som si nebol istá mojími pocitmi voči nemu.
,,Musím ísť." Môj hlas znel priškrtene a začala som zo zeme zbierať svoje oblečenie. Abian sa po mne načiahol aby ma chytil za ruku ale bola som rýchlejšia, nechcela som cítiť jeho dotyk.
,,Neodchádzaj takto, nie teraz. Ak chceš môžme sa porozprávať." V jeho hlase znela nádej akoby by sme sa mohli rozprávať o tom čo sa stalo. ,,Nechcem aby si sa cítila zle."
,,Nemám na to čas." Zhrabla som pokrčené sako a obliekla si ho, zo stola som schmatla kľúče a kabelku.
,,Nechoď." Jeho hlas bol naplnený frustráciou a tvár skryvil akoby bol zranený. Pff. ,,Hej počkaj."
Aj napriek tomu, že som nechcela zastala som v kroku. ,,Povedela si, že som ti dal zbraň preto lebo som si myslel, že ma nezabiješ ale to nie je pravda. Tú zbraň som ti dal preto lebo som bol ochotný kvôli tomu zomrieť. Bol som ochotný prijať následky za to čo som urobil." Aj keď som nevedela celú pravdu, nepovedal to nahlas ale ani nemusel, pochopila som čo tým chcel povedať.
,,Keď odídeš, zhasni." Aj napriek tomu čo povedal som musela odísť, musela som prestať ho chápať. Prestaň v ňom vidieť niečo iné než bol. Potrebovala som sa vrátiť do bodu kedy som si bola istá čo chcem.
Šoférovala som asi hodinu a nevedela som kam idem ani kde som, prstami som bubnovala do volantu a snažila sa prísť na to čo ma viedlo k tomu čo som urobila. Ten pocit správnosti som zatlačila do úzadia a snažila sa prehrať čo ma k tomu viedlo ale nedokázala som to popísať. Celá tá energia bola vzrušujúca a to ako som sa mu vyhýbala a na začiatku tejto celej situácie sa ho snažila zabiť vo mne zamiesilo.
Najväčší môj problém bol, že by som bola ochotná si to zopakovať, ja by som bola ochotná zaplatiť aby som sa ho znova dotýkala, aby som cítila jeho pokožku. Och môj bože, kde som sa to dostala? Aby som túžila po mužovi, ktorého nenávidím alebo skôr nenávidela? Čo urobiť aby som sa z toho dostala?
Nechcela som sa vrátiť domov ale Raiden sa mi už asi hodinu snažil dovolať a poslal mi niekoľko správ o urgentnosti. Len zťažka som výchla keď som zaparkovala pred hangárom, Abianove auto tu už nestálo.
,,Konečne, môžeš mi vysvetliť kde si bola? Vieš koľko sa ti snažím už dovolať?" Prechádzal sa po miestnosti tam a naspäť, rozhadzoval rukami a na moju hladinu energie bol až veľmi prudký.
,,Viem, videla som všetky hovory ako zvonili." Len som mykla plecom a otočil sa ku mne. ,,Čo je také dôležité?"
,,Potvrdila si spoluprácu s Bianchim? Proti Rosiimu?"
,,Nemáš riešiť náhodou niečo iné? Toto nechaj na mne."
,,Nemôžem, hlavne nie po tom čo som sa dnes dozvedel, že Rossi je pod ochranou Silvanovej rodiny, máme prímerie. Musíš to zrušiť!" Môj brat sa nedokázal zastaviť a stále chodil po miestnosti. Sadla som si na gauč a medzi pery si vložila cigaretu, toľko k môjmu nefajčenie vo vnútri ale treba balansovať hlavne keď osud za vás rieši vaše životné konflikty.
,,Smola, dohodá s Bianchim platí a Rossi odstúpi z volieb, to, že vy dvaja ste ako starí kamaráti nie je môj problém. Nie je to nič osobné, odkáž mu to keď si budete vymienať náramky priateľstva." Moja nálada bola na bode mrazu hlavne z toho, že som cítila Abianov parfém na celej sedačke.
,,Khira, nemôžeš ísť proti jeho rodine. Nerob to, spolu nájdeme riešenie aby boli všetci štastný."
Nad jeho slovami som prekrútila očami a načiahla sa po tablet aby som sa pripojila k Samuelovmu systému spojených zložiek, keď som do vyhladávania vložila meno Giuseppe Rossi nevyskočilo na mňa nič zaujímavé.
,,Nezabúdaj, že si taktiež mieril na jeho hlavu a nevystrelil len preto lebo som tak rozhodla a zmieril si sa s tým. Dnes hovorím strielaj."
,,Myslel som si, že posledné dni to je už v poriadku ale očividne to bola iba krátkodobá situácia a stará Khira je späť." Sklamane sa na mňa pozrel a mne to prišlo ľúto, bola som na neho odporná ale nedokázala som reagovať inak.
,,Naozaj si myslíš, že keby je to naopak ustúpil by? Toto nie je deň v škole kde je naším cieľom aby na konci dňa boli všetci kamatáti. Ak by to bolo naopak Abian by sa nezastavil a tú spúšť by stlačil, vieš, že aby si prežil musíš byť silnejší, rýchlejší a bezcitnejší."  Bezcitný. O to presne som sa snažila ale došlo mi to až keď som to povedala nahlas, všetok zmätok a paniku som zamkla a vďaka tomu som bola schopná ísť ďalej. Bol to sex, nerobí to z nás pristeľov alebo spojencov.
,,Možno nechcem taký byť."
Vedela som, že nechce a o to viac ma bolelo, že nemal na výber.