Monštrá

Neprijateľ môjho neprijateľa...

Svet sa na malý moment zastavil, srdce mi vynechalo jeden úder a ja som znova stratila kontrolu nad svojím telom, preto keď som zaťala päsť, ktorá sa dotkla jeho tváre necítila som sa ako ja.
,,Tak moc si sa utápala v smrti jedného rodiča až si zabudla, že si mala vždy dvoch. Mali ste."
To ako mi stiahlo hruď nesúviselo s pohmliaždenými rebrami ani modrinami. Keď som na ruke zacítila jeho krv moja myseľ sa vrátila do môjho teľa a teraz keď som sa pozerala na Timovu krvavú tvár uvedomila som si, že to nebola iba jedna rana.
Nikto ma nezastavil.
Ani môj brat ma nezastavil.
Nemohla som mu zobrať právo rozhodnúť sa či chce vedieť niečo o našej matke. Preto som cúvla a odtrhla zrak od mojich rúk.
,,Raiden." Ohlásila som ho a otočila som sa k nemu, tvár mal bledú a možno ani nedýchal. Cítil to prázdno tak ako ja? Chcel vedieť kde je žena, ktorá nás opustila?
,,Ja..." zasekol sa a pristúpil bližšie a naklonil sa ku mne. ,,Ja potrebujem odpovede, ak vie kde je potrebujem to uzavrieť." Povedal potichu tak aby som to počula iba ja. Zatvorila som oči, s najväčšou pravdepodobnosťou pred pravdou. Raiden sa vrátil na svoje miesto a cítila som všetkých pohlady na sebe, najhlúpejšie bolo, že najviac som cítila Abianov. Nemal tu byť, nie ak sa ide prepierať rodinná dráma ale nemohla som ho vyhodiť.
,,Si v poriadku?" Prekvapil ma keď prehovoril, cítil, že som v myšlienkách zašla práve k nemu? Pozrela som sa na neho a pred  sebou som videla vojáka. Bez známok emócie alebo pocitov ale to ako sa na mňa pozeral s malým, nenápadným kúskom starosti. Akoby som bola viac než len monštrum, len nepatrne som prikývla a odvrátila som od neho zrak. Pozeral sa na mňa ako na ľudskú bytosť a ten pocit som nechcela cítiť. Pocit aké to je byť človekom.
,,Samuel, zisti mi všetko čo dokážeš nájsť o Royi Montenegro za slobodna Chen a pokiaľ mi ty." Otočila som sa na Tima a pokračovala ,,povieš niečo čo už neviem uvidíme ako veľmi zahodím svoju pomstu. A nechcem vedieť jej obľúbenú farbu za posledných päť rokov ani obľúbenú reštauráciu, chcem vedieť niečo užitočné."
,,Khira?" Keď ma prepadol Abianov hlas len pomaly som otočila hlavu k nemu. ,,Môžeme sa porozprávať? Vonku?" Len som prikývla a vyšla s ním za dvere.
,,Pozri, viem, že by som nemal nič hovoriť, slúbil som to ale manipuluje tebou aj tvojím bratom. Zbiera čas. Hľadá spôsob ako prežiť."
,,Čo je teba do toho? Chcel si tu byť tak si tu, ak Raiden chce vedieť o našej matke fajn, nezabránim mu v tom ale uisťujem ťa, že veľmi dobre viem aku špinavú hru so mnou Tim hrá a keď sa rozhodnem tak mu podrežem hrdlo. Je mi jedno akú dohodu s ním uzavriem pretože vo vnútri som horšia ako on. Chce získať čas? Dám mu ho, pretože to ja teraz ovládam jeho život, len na mne záleží či ešte niekedy uvidí západ slnka. Sme monštrá bez kúsku svedomia a sám to vieš tak ma nepoúčaj." Chcela som sa vrátiť za ostatnými ale zachytil ma za zápästie, znova. Tentokrát som mu na hlavu nenamierila zbraň.
,,Cítiš sa tak lepšie? Keď sa pozeráš do zrkadla cítiš sa lepšie keď si neklameš?" Stál len kúsok odo mňa a ja som musela zakláňať hlavu aby som mu videla do očí. ,,Naozaj si myslíš, že si horšia ako on? Alebo si to len nahováraš aby si sa mohla pozrieť na svoju tvár v zrkadle? Hovoríš o tom aké monštrum si ale počúvaš svojho brata. Oprav ma ak sa mýlim ale tvoja matka ti je ukradnutá, to ona ťa donútila myslieť, že si niečo menej, že nemáš právo na šťastie? Ako často ti vtľkala do hlavy, že si malé monštrum? Alebo ti to povedala tak, že ťa opustila? Malé dievčatko bez mamy."
,,Daj sa vypchať, nemáš právo ani na pól slova, ktoré si vypustil z úst. Chceš analyzovať môj život? Fajn ale bezomňa. Nezabúdaj, že si tu len hosťom, nič viac nič menej."
Hnev, ktorý sa mi dral na povrch som nechcela vyplytvať na ňom preto keď jeho nádych prerušil Samuelov hlas musela som sa pousmiať. Ja som mala posledné slovo tak ako vždy.
,,Roya Montenegro ani Roya Chen neexistuje." Stáli sme niekoľko metrov od všetkých uší a ja som sa len nechápavo na neho pozrela.
Neexistuje.
Vedela som čo to asi znamená ale nechcela som si to priznať, nie teraz. ,,Posledné známky po nej sú zhruba dve desaťročia staré. Je niekoľko možností, buď nežije, žije mimo sieť čo znamená žiaden mobil, kreditka, účet na socialnej sieti alebo sa už nevolá Roya Montenegro a keď je to tak otázka znie prečo?"
Prečo som mala pocit, že práve Tim mi na moju otázku odpovie.
Vrátila som sa do miestnosti aj so Samuelom v pätách, Abian stál úplne na kraji pri dverách akoby chcel utiecť. Tim zdvihol hlavu a s úsmevom sa na mňa pozrel. Zuby aj tvár mal od krvi, ktorá stekala na zem, nôž, ktorý mal stále v rane zabraňoval prudkému krvácania a aj napriek tomu sa na mňa usmial. Bastard.
,,Hovor."
,,Vidím, že nie si spokojná. Tvoj malý špión ti nepriniesol žiadne informácie ale neboj nie je to jeho vina." Chrapťal a vykašliaval krv, hovoril pomaly a dával si prestávky. Mala som chuť vytrieskať z neho všetky odpovede len aby som to mala za sebou ale aj napriek tomu som sa ani nepohla. ,,Poznáš také to príslovie: neprijateľ môjho neprijateľa je môj priateľ."