Prebudení 5 - Donar

3. Kapitola

Keď odbila druhá hodina, Kate s Agnes odišli od svojej práce v archíve pod verejnými priestormi a vybrali sa do múzea, aby sa zúčastnili zmienenej porady.

Vybrali sa do sálu s vysokými obkladanými stenami a s jednou presklenou stenou, ktorou bolo vidieť do kvetinovej záhrady areálu. Naokolo boli vitrínové stoly s dôležitým obsahom, na ktorý sa nedalo siahnuť.

Čakal tam už na ne George Bellamy a ich šéf, Elias Morin.

Elias Morin sa blížil k päťdesiatke a jeho prešedivené vlasy mu postupne ustupovali, ale nie tak ako Bellamymu.

Vyzeral ako podradný úradníček v drahom obleku, s postavou ako komická postavička, ale bol vážený a prívetivý. Bol síce vychudnutý a s nevýraznou tvárou, ale to nič nemenilo na tom, že bol ich šéf.

Vážili si ho a nikoho ani len nenapadlo, že by si ho pre jeho výzor doberal. Mal totiž dobré známosti na vysokých miestach a hlavne bol ku všetkým spravodlivý, čo sa nedalo povedať o každom.

Nie každý nadriadený, ako mala Kate možnosť za svoj krátky život zistiť, vedel byť pri svojej moci aj ľudský.

Pracovné pohovory vždy viedol riaditeľ osobne, poznajúc každý jeden detail životopisu, aby odhadol povahu jedinca ešte pred jeho prijatím.

Niekedy mala Kate pocit, že u Bellamyho sa trochu sekol.

Alebo len možno videl niečo, čo nikto iný nie.

Pán Morin sa usmial a počkal až kým sa obe ženy nepostavili vedľa pána Bellamyho.

„Dobre, že ste prišli. Nechcel som začať bez vás, dámy."

„Ďakujeme, pán Morin. Čoho sa týka táto porada?" spýtala sa Kate a rukou si uhladila vlasy, aby si upravila vykĺznutý prameň.

Pán Morin ukázal na dve debny za ním.

Boli drevené o rozmeroch meter na výšku, dĺžku a šírku a na nich nápis krehké s New Yorkskou adresou.

„Prednedávnom zosnula jedna veľmi bohatá stará dáma v New Yorku, ktorú som veľmi dobre poznal. Bola aj členkou nášho spoločného klubu historických artefaktov, kde sme rozoberali dejiny tých predmetov. Vo svojej poslednej vôli odkázala obsah týchto debien nášmu múzeu a knižnici."

Kate mala pocit, že niečo také čítala v novinách. Meno tej ženy si nepamätala, ale čítala, že celý svoj majetok okrem domu odkázala niekoľkým múzeám.

Dom zase odkázala nejakej sociálke, aby z neho urobili ústav pre opustené deti, alebo niečo podobné.

Rodina tej ženy chcela poslednú vôľu napadnúť, ale zrejme im to nevyšlo, iba si tým zarábali na škandál. V novinách sa už o pokračovaní sporu nezmieňovali a bolo to tak asi lepšie.

„To bolo od nej láskavé."

„Áno. Bude nám chýbať. V týchto debnách sú knihy aj obrazy neznámej hodnoty. Bude potrebné tieto veci roztriediť a pripraviť. O pár dní príde odhadca."

Agnes si prezrela zoznam darov, ktorý si zobrala od Bellamyho.

„Tak budeme vedieť hodnotu darov."

„A určite tam bude veľa zaujímavých vecí."

„Aj ja si to myslím. Ta dáma bola zberateľka."

Pán Morin prikývol.

„Rád by som na jej počesť usporiadal výstavu. Chce sa niekto prihlásiť dobrovoľne?"

„Prečo dobrovoľne?"

Riaditeľ si povzdychol.

„Prepáčte, ale nakoľko príde ten odhadca, musíme mať debny roztriedené čo najskôr. Budete musieť zostať pracovať až do noci."

Agnes si povzdychla a zaťahala si za šatku, ktorú mala okolo krku.

„A nesmieme zabudnúť na výstavu Van Gogha. O dva týždne vystavujeme amatérske diela fanúšikov tohto majstra. Už to bolo v novinách a ľudia sa tešia."

„Musíme výstavu usporiadať ešte predtým."

Pán Bellamy predstúpil. Kate si myslela, že sa chce prihlásiť na túto prácu, ale prekvapil ju.

A nie veľmi pekným spôsobom.

„Navrhujem, aby sa o túto katalogizáciu postarala slečna Farnhamová. Je veľmi skúsená a viem, že je jedna z mála, ktorej nevadí práca do noci."

Pán Morin sa pozrel na Kate so zmesou nádeje a obáv, zatiaľ čo ona bojovala so svojou neistotou.

„Súhlasíte, slečna Farnhamová? Povedzte. Ak áno, tak vám sem pridelíme nočného strážnika, aby ste sa cítili v bezpečí. O príplatok sa nemusíte obávať."

Kate chcela povedať nie.

Ale zase znovu prehrala svoj vnútorný boj medzi povinnosťou a svojou slobodou.

„Áno. Áno, urobím to."

Pán Morin prikývol a uľavilo sa mu, hoci bolo na ňom vidieť, že toto rozhodnutie urobil nerád. Bellamy sa zasa usmial, že má večer voľno.

„Dobre teda, Slečna Farnhamová. Som vám veľmi vďačný, že to urobíte."

Kate porazenecky prikývla.

Agnes sa na Kate smutne pozrela, pretože vedela, že pred vedením nemala žiadnu šancu a na tvári pána Bellamyho zahral veselý úškrn.

Znovu sa vyhol práci a hodil ju na Kate.

Ale čo mohla urobiť?

Bola slabá.