Prebudení 5 - Donar

21. Kapitola

Albuquerque, Nové Mexiko.

Ešte neboli ani pri hraniciach mesta a ich zapožičané auto prekvapil defekt.

Na ceste musel byť nejaký kus skla, ktorý si nevšimli a to spôsobilo, že sa im pneumatika roztrhla.

Bolo to skoro ako znamenie, aby sa Kate prebudila a začala konať, inak jej šťastie pretečie pomedzi prsty.

Mala by túto náhodu využiť.

Avšak Donar vyzeral vydesene, že auto začalo vydávať neznáme zvuky a že sa začalo triasť, preto nemohla ona predstierať vydesenú slečinku, čo potrebovala utešiť.

Musela ho preto presvedčiť, aby zastavil na krajnici a trochu to predýchal. Držala ho za ruku a utešovala ho tichými slovami.

Našťastie sa im to stalo neďaleko stále fungujúcej a zaplnenej benzínovej pumpy.

Posledných pár metrov už prekonali na neutrále, pričom Donar tlačil auto a Kate bola za volantom.

„To snáď nie je pravda!" nadával, zatiaľ čo z neho tiekol pot.

„Ale Donar! Nemohol si očakávať, že sa to stane. Ešte niky si auto nemal."

„Ale mal som sa postarať, aby si bola v bezpečí."

„Veď aj som. Našťastie sme našli v aute príručku."

Bellamy mohol byť akýkoľvek, vulgárny, lenivý alebo otravný, ale o auto sa príkladne staral.

Kate s Donarom mali po príchode na pumpu šťastienaochotného pumpára, čo im pomohol s nadvihnutím auta a výmenu kolesa, samozrejme za malý poplatok.

Nebolo to náročné a Kate mala príležitosť obdivovať Donarove svaly pri práci. Ako sa napínali pod košeľou a ako vystavoval svoj zadok...

Hmmm.

Keď bolo hotovo, Donar musel ísť zaplatiť a kúpiť nejaké občerstvenie.

„Hneď budem späť. Chcela by si niečo kúpiť?" opýtal sa.

„Som v poriadku. Počkám u auta."

Donar prikývol.

„Keby sa ti niečo nepáčilo, zakrič na mňa a ja pribehnem."

„Dobre. Nemusíš sa ponáhľať. Veď kto by nás uprostred pustiny prepadol?"

Sledovala, ako Donar odchádza a pre seba sa usmiala. Aj toto bolo celkom zábavné.

Nebola to žiadna túra, alebo návšteva nejakej pamiatky či záhrady, ale aj tak si Kate užívala každú jednu minútu dobrých aj zlých zážitkov.

Pre ženu, čo doteraz nezažila nič mimo rutiny, to bola obrovská zmena.

Zrazu vedľa ich auta zastavilo väčšie nápadné auto a dvaja z troch mužov vystúpili.

Vyzerali ako motorkári, ale šoférovali tmavo modrý pickup so škrabancami na laku a preliačinou na predných dverách.

Nemohli byť preto zločinci, nie?

„Môžete nám pomôcť, pani?"

Kate mala z mužov obavy, ale snažila sa byť statočná, už len preto, aby na ňu bol Donar pyšný.

„Stalo sa niečo?"

„Trochu sme sa stratili."

„Ak máte mapu, skúsim vás nasmerovať. Ale varujem vás, tiež som len turistka."

„Áno."

Jeden z mužov rozložil mapu na kapote a ukázal prstom.

„Hľadáme miesto menom Kasha Kative."

„To musíte ísť týmto smerom."

Zrazu muž vytiahol nôž a pohrozil ním Kate, až sa jej zježili vlasy od desu a nohy sa jej roztriasli.

„Dajte nám kľúče od auta a nič sa vám nestane."

Kate radšej prikývla a dala im kľúče, ktoré držala v ruke. Jeden z mužov ich schmatol a obratom všetci nastúpili do oboch aut.

Kým sa svet stačil spamätať, vyrazili preč a tretí páchateľ s ich autom bol za nimi.

V tej chvíli k šokovanej Kate dobehol Donar a chytil ju za ramená.

„Si v poriadku?"

„Á-áno. Ukradli nám auto."

„Ale nič ti neurobili?"

Kate zavrtela hlavou, ešte trochu vystrašená a s triaškou.

Donar ju pevne objal a Kate bola rada, že cíti jeho teplo, ktoré ju začalo upokojovať.

„Zlyhal som. Neochránil som ťa."

„Nič sa nestalo. Len nám zobrali všetky kufre."

„To je v poriadku. Aj tak sme v nich mali len oblečenie a tvoje knihy. Všetko sa dá nahradiť okrem teba."

Kate prikývla.

Bola to pravda.

Peniaze a doklady mala Kate v kabelke a Donar mal svoju knihu u seba. Všetko dôležité neukradli.

„Čo teraz? Ako sa dostaneme do Kanady?"

Donar sa usmial.

„Toto je presne moja parketa. Nepotrebujeme auto, aby sme sa dostali tam kam treba."

„Čo teda urobíme?"

„Pôjdeme peši a stopom. Našťastie nie sme ďaleko od mesta. Tam nasadneme na lanovku a odtiaľ to už nie je do Arizony ďaleko."

Kate prikývla.

Musela veriť, že sa o nich Donar postará.