Prebudení 5 - Donar

37. Kapitola

Našťastie nedošlo k žiadnemu vážnemu zraneniu.

Kate sedela schúlená v kresle otcovej knižnice, teda vlastne teraz už jej knižnice, a prechádzala sa svojimi myšlienkami.

Bola by z toho pekná kniha.

Donar po ňu prišiel a zachránil ju.

Presne ako z románu.

A po Sheldona prišli uniformovaný policajti so želiezkami, presne ako to má v realite byť.

Súrodencov prekvapilo, o čo sa ich brat snažil a ešte viac, keď našli jeho zbraň v zrazu otvorenom šuplíku.

Po výsluchu policajtov už všetci potom objavili pravdu o ich bratovi, že jeho dlhy boli väčšie než si mysleli a v zúfalstve bol schopný všetkého.

Najhoršie na celej jeho situácii bolo, že ho udali aj muži, ktorých si na Kate najal.

Všetko priznali aj to, čo nevedeli a Sheldonova jama sa každým slovom prehlbovala.

Zrejme ho ešte dlho neuvidia.

Pán Beitel, ten skutočný, dal Kate správne papiere, ale po jej zážitku netrval na tom, aby si ich prečítala ihneď.

Kate to však urobila a aj podpísala.

Bratia a sestry sa pre Kate potešili tak, ako sa pre Sheldona nahnevali.

Kate bola zas šťastná, že mala svojho Donara. Preto sa rozhodla urobiť bodku za jeho kliatbou.

Zobrala jeho knihu do rúk a pristúpila k horiacemu kozubu.

Bez ďalších výčitiek ju hodila plameňom a dúfala, že týmto svojho milého zachráni.

Kniha však nezbĺkla, ale pomaly sa pohltila fialovým ohňom. Nezhorela, ale zmizla.

Kate pocítila strach a šok.

Čo sa to práve stalo?

Donar vošiel do knižnice, akoby sa nič nestalo a v rukách niesol dve šálky čaju, ale pri pohľade na Kate sa zamračil a položil šálky na stôl. Položil jej dlane na ramená a prinútil ju pozrieť sa mu do očí.

„Priniesol som ti niečo na upokojenie. Si v poriadku? Si trochu bledá."

Kate pomaly pohla hlavou a pozrela prázdnym vydeseným pohľadom na svojho milého.

„Tvoja kniha zmizla!"

Donar prikývol.

„To je možné. Už som ju nepotreboval."

„Čo tým myslíš?"

Donar sa usmial.

„Moje tetovanie zmizlo. Už od obeda som si všimol, že moja väzba na knihu nie je taká silná. Zrejme ma kliatba opustila."

Kate sa musela posadiť do kresla pri kozube.

„Zdáš sa mi pokojný."

Donar pokľakol na koberec pred Kate a chytil ju za ruky.

„Teraz. Ešte pred chvíľou som nebol tak pokojný. Ale keď som sa spamätal, som rád, že sa mi splnilo želanie."

Kate sa usmiala.

„Ktoré? To, kde si chcel získať vďaku chudobného aj majetného?"

Pretože v ten deň bola oboje.

Donar prekvapene zdvihol obočie.

„Nie, to som si ani neuvedomil. Som rád, že môžem zostať s tebou. A dúfam, že spolu zostaneme až do konca našich dní."

Kate sa zarazila.

„Je toto žiadosť o ruku?"

Pokrčil plecom a ďalej jej masíroval dlane.

„Toto ešte nie. Zaslúžiš si žiadosť o ruku, ktorá bude nezabudnuteľná. Romantická a presne podľa tvojich snov. Preto prosím počkaj, kým ju pripravím."

Kate bola nadšená, že ju požiada ju o ruku. Vlastne to už urobil, ale chcela mu urobiť radosť z jeho príprav a aj z toho, ako mu povie svoje áno.

Hodila sa Donarovi okolo krku.

Nepotrebovala žiadnu premyslenú a pripravenú žiadosť, ale Donar to tak chcel.

Rada mu to dopraje.

Áno, bola by z toho skvelá kniha, pomyslela si Kate a zatvorila svoje oči plné sĺz šťastia.

KONIEC