Prebudení 5 - Donar

10. Kapitola

Po jedinej noci sa Katina nudná rutina zrazu zmenila.

Život už nebol len o nej, ale od toho okamihu, čo vyslobodila Donara z knihy, bola zodpovedná za ďalšiu ľudskú bytosť.

Nikdy ju nenapadlo, že by sa jej to stalo ešte pred svadbou. Veď doteraz sa ani s nikým nestretávala, dokonca ani nedostala svoj prvý bozk.

Kedysi uvažovala, že si obstará domáce zvieratko, ale keďže bola neustále v práci, nechcela to úbohé zviera trápiť v uzavretom starom byte.

Zrejme by to majiteľ budovy ani nedovolil.

Zatiaľ ani len neuvažovala, že by mala vážny vzťah a teraz bola v blízkom kontakte s mužom, ktorý prekonával všetky jej naivné fantázie.

Bola nevinná a ostýchavá, keď došlo k opačnému pohlaviu.

Nemohla to však povedať ani živej duši, aby to nevyužili proti nej.

Naďalej chodila do práce a pracovala v archíve, alebo pri pokladni, ale po pracovnej dobe si brala nadčasy, aby ich mohla stráviť s Donarom a zistiť o ňom viac.

Cítila sa, akoby ukrývala Quasimoda, alebo Fantóma opery, až na to, že Donar bol pre oko lákavejší.

Pánovi Morinovi jej nadčasy neprekážali a sľúbil jej za ne príplatky, aby vyjadril svoju vďaku za Katinu tvrdú prácu. Nebolo nutné hovoriť, že nie každého ten príplatok potešil.

Ani pánovi Bellamymu to však nakoniec, napriek jej vyššej mzde, nevadilo, lebo sa zase mohol vyhnúť práci. Všetci boli spokojní.

Za pár dní, ktoré takto Kate prežila, sa o Donarovi veľa dozvedela.

Porozprával jej o jeho potulkách po svete, kedy šíril náboženstvo a učil deti sedliakov základné vedomosti, priznal však, že nie vždy za to získal slová vďaky.

Kate ho obdivovala.

Najviac fascinujúce na Donarovi bolo, ako zázrakom cez deň blúdil knižnicou bez toho, aby si ho niekto všimol. Čo bolo zaujímavé, hlavne pre jeho nápadný odev.

Ako si ktokoľvek dokázal nevšimnúť dva metre vysokého muža s čiernymi vlasmi a briadkou, oblečeného do kožených nohavíc a starovekej mníšskej sutany, ktorá bola zanesená prachom a blatom?

Dokonca ani Agnes si jeho prítomnosť nevšimla a to mala radar na atraktívnych mužov.

Čítal mnoho kníh, aby dohnal tých tisícpäťsto rokov, ktoré strávil v knihe a Kate mu pomáhala aj knihami z odbornej knižnice PENN, v ktorej počas štúdia strávila toľko času, že ju tam púšťali aj dnes.

Priala Donarovi, aby získal to, čo potreboval. Veď byť na jeho mieste, urobila by zrejme to isté.

Každé ráno a večer nosila Donarovi jedlo, aby nemal hlad a večer, keď zostali sami sa dlho rozprávali.

Prezradil jej, že ako mních sa zdržiaval telesných túžob a doteraz svoj sľub neporušil. Zveril sa však, že pokušenie poznal.

Jedného rána, keď s veselou a nedočkavou náladou vidieť Donara odchádzala z bytu do knižnice, našla si Kate v poštovej schránke list.

List od právnika.

Nechcela ho ani otvoriť.

Nemala žiadne súdne spory, ani nič nevlastnila, na čo by potrebovala právnu pomoc. Na chvíľu uvažovala, či nešlo o omyl, ale bolo tam jej meno a jej adresa.

Tak si ho odložila do kabelky a až do večera naň nepomyslela.

V noci bola zase s Donarom a pri večery, ktorú nakúpila v obchode, sa rozprávali. Dnes priniesla lazagne upečené v rúre a červené víno. Aby bolo jedlo ešte teplé, musela sa vrátiť domov a všetko si vopred pripraviť v nepoužívanej kuchyni.

„Skutočne žiješ celý život v New Yorku?" spýtal sa jej.

„Áno. Čo som sa narodila, neopustila som tento štát."

Donar prikývol a potom siahol za seba, aby podal Kate servítku. Popritom si všimol obálku v jej kabelke.

„Čo je to?"

„Neviem. Neotvorila som to."

Tak to urobil Donar a vytiahol list z obálky, napriek prekvapenému zhíknutiu Kate. Napriek jej výrečným protestom a pokusom o ulapenie listu, si to prečítal a potom pozrel na Kate.

„Píše sa tu, že tvoj otec zomrel a odkázal ti svoj majetok."

Kate pocítila hnev a smútok malého opusteného dieťaťa, dnes už však nebola dieťa, ale dospelá žena so zatrpknutým srdcom.

„Nemám otca."

„Tu sa píše, že áno. Máš do augusta prísť do Calgary v Kanade, aby si podpísala prevzatie. Pozrime sa! To je v termíne mojej kliatby."

Kate vyprskla.

„Čože?! Calgary? To je na druhej strane Ameriky!"

„Dozvieš sa o svojej minulosti a rodine."

Áno, Kate to veľmi zaujímalo.

Ale bála sa.

„Nemám rada cestovanie, Donar. Povedala som ti to. Nikam nejdem."

„A keby som išiel s tebou?"

Výhovorky.

Výhovorky.

„Nemôžem! Musím chodiť do práce. Čo mi pripomína, že by som mala ísť domov vyspať sa. Ja... Teda... Dobrú noc, Donar."

Kate sa postavila a rýchlym krokom odišla z nich malého utajeného hniezdočka.

Nechala však list u Donara a jemu sa v hlave začal rodiť nápad.