Prebudení 5 - Donar

24. Kapitola

Cesta cez Grand Kaňon bola hrozná.

Nehľadiac na to, že išlo o ikonu Arizony, ktorú by mal človek aspoň raz za život vidieť, niektorí z toho nemuseli byť nadšení.

Kate bola spotená, unavená, hladná a jej kostým bol špinavý od prachu, nehovoriac o tom, že sa jej zlomil podpätok.

Už by sa začala sťažovať, keby Donar nevyzeral rovnako zúbožene.

Oblek, ktorý mal bol taktiež mokrý od potu a špinavý od prachu a hliny z cesty.

A to sa len vrátili z kratšej vychádzky, pokým si ľudia v meste obzerali zapožičanú výstavu stratenej knihy, ktorú do Arizony priviezli v karavane. V meste strávili tri dni, než sa rozhodli spestriť si pobyt výletom na mieste, po ktorom Donar zatúžil.

„Takto to ďalej nepôjde," povedala Kate.

Donar sa na ňu pozrel a prikývol.

„Máš pravdu. Mali by sme si zohnať vhodnejšie oblečenie."

Boli ubytovaní v Grand Canyon Inn, oproti Raptor Ranchu a ak si chceli niečo kúpiť, museli ísť do budovy Informácií a Rezervácií, kde predávali všetko od suvenírov až po oblečenie.

V mestečku boli hlavne motely a ubytovacie parcely pre turistov, veľa obchodov tu nebolo.

Mestečko žilo z turizmu Grand Canyonu. V hlavnej budove si kúpili turistický odev z košele, nohavíc a turistických topánok.

Žiadne ihličkové podpätky, ani sukne, ale cítila sa v tomto vychádzkovom odeve lepšie, ako v kancelárskom rovnošate.

Až potom si mohla trochu vydýchnuť a užívať si krásy divočiny a skalných útvarov, ktoré tvorili tento úžasný Grand Kaňon.

Ďalší výlet si urobili na somároch.

„Kam pôjdeme teraz?" spýtala sa.

„Teraz by sme mali zamieriť do Salt Lake City. To je desať hodín cesty odtiaľto, pokiaľ som to dobre počítal."

„Je to správne. Ale ako sa tam dostaneme?"

„Zohnal som nám odvoz na túto sobotu, lepšie povedané som vyspovedal niekoľkých turistov, ktorí pochádzajú z danej oblasti. Skoro ráno odchádza z mesta, kde sme ubytovaní autobus. Je to priama linka do Utahu."

Kate sa usmiala.

Somár si vybral ten okamih, aby potriasol hlavou a udrel Kate hrivou, a tak vypľula slinu plnú chlpov.

„To je skvelá správa," povedala so znechuteným úškľabkom a ešte si čistila ústa.„Už aby sme tam boli."

Donar sa od srdca zasmial a podal Kate vreckovku.

„Áno. A dovtedy môžeme prespať v motely. Toto je posledná vychádzka. Sľubujem."

Konečne sprcha a posteľ.

Kate si spomenula na odporúčanie Barbary z karavanu, čo ich priviezla do Grand Kaňonu a očervenela od rozpakov.

Mala by to skúsiť.

Žijeme len raz.

Akonáhle sa vrátili k požičovni, vrátili zvieratá a vypravili sa k motelu.

Kate si pretiahla ruky a povedala: „Čo keby sme už zostali na izbe? Som z dnešnej prechádzky uťahaná."

„Dobre, ako si želáš."

Vkročili do jednoduchej izby s dvoma lôžkami, ktorá im na jednu noc stačila. Bohato.

„Pôjdem nám zohnať jedlo. Za chvíľu som späť."

Keď Donar odišiel, Kate toho využila a trochu sa upravila.

Ako sa vlastne zvádza muž? Nevedela nič o flirtovaní ani o tom byť koketná.

Pri tej predstave, že sa o to bude snažiť celá očervenela.

Keď sa Donar vrátil, sadla si na posteľ a narovnala sa, aby vystavila svoje prednosti. Pod košeľou to síce nevyniklo, ale pokus to bol.

„Priniesol som šunkový a kurací sendvič. Čo by si si dala?"

„Čo keby sme sa rozprávali? Mal si aj ty náročný deň. Rada by som ti premasírovala ramená."

„Dobre."

Donar sa posadil ku Kate chrbtom a ona mu začala masírovať krk.

„Čo by si chcela vedieť?"

„Nepovedal si mi ešte, prečo vás zakliali? Bolo to pre všetky vaše činy, alebo pre jeden?"

Donar sa vystrel a ona mohla cítiť jeho napätie.

„Jeden z našich mužov v opitosti zastrelil dedinské dieťa."

„Ach, Donar. To je mi ľúto."

Donar vstal a ani na Kate nepozrel.

„Vyber si sendvič a najedz sa. Pôjdem zatiaľ prezrieť okolie, či nás niekto nesleduje."

Zatvorili sa za ním dvere a Kate si zanadávala.

To sa ti teda podarilo, dievča.