Prebudení 5 - Donar

7. Kapitola

Kate sa s trhnutím zobudila a prudko otvorila oči.

Rukou si musela odhrnúť vlasy z tváre, pretože cez ten čierny závoj hodvábnych vlasov nebolo dobre vidieť.

Nechápala, čo sa stalo. Posledné, čo si pamätala bolo, že čítala neznámu knihu bez autora a zrazu pocítila tupý úder do hlavy.

Zrejme na ňu spadla kniha z police.

Aké ponižujúce!

Ešte že to nikto nevidel, to by sa už mohla rovno od hanby prepadnúť.

Kate si položila ruku na to miesto dopadu a pocítila boľavú hrču, ktorá pulzovala v rytme búšenia jej srdca, až zhíkla prekvapením.

Opatrne sa posadila a uvedomila si dve veci.

Za prvé, neležala na zemi, ale na pohovke v jednom salóne a po druhé, nebola jej zima, pretože ju niekto prikryl starým plášťom.

Že by to bol jeden z nočných strážnikov?

Určite nie.

Tí by do múzea, či knižnice nevkročili, ani keby im išlo o život.

Kto jej teda pomohol?

Na to nemala odpoveď.

V tej chvíli, akoby niekto vypočul jej nevyrieknutú otázku, sa v salóne objavil znepokojený pán Morinv novom modrom obleku a čelo si utieral vreckovkou.

„Slečna Farnhamová! Vy ste tu aj spali? Vravel som vám, že to nemáte preháňať!"

„Prepáčte, nebol to môj zámer. Jednoducho sa to stalo."

Jej šéf zalomil rukami a pozrel sa okolo seba, kým sa Kate posadila, aby si dodala trochu dôstojnosti.

„Nevadí. Už som bol v múzeu a všimol som si, že ste prácu dokončili. Čo keby ste si zobrali pár dní dovolenky, aby ste si oddýchli?"

Kate to rýchlo zamietla.

„To nie je potrebné, pán Morin. Dám si raňajky a pustím sa do práce v archíve."

Pán Morin sa na Kate zamračil.

„Dobre, ale nepreháňajte to. Nechcem, aby ste mi tu odpadli."

„Áno, pán Morin."

Keď Katin šéf odišiel, povzdychla si.

„Čo sa v noci do čerta stalo?"

Odpoveď prišla, keď otočila hlavu a zbadala v miestnosti neznámeho muža v historickom kostýme.

To ešte spala?

Ten muž vyzeral presne ako na obrázku z knihy, ktorú posledný večer čítala. Bol dych berúci, až Kate zabudla na pár nádychov.

Telo mal ako športovec z televízie, keď pozerala maratón a tvár mal ako vytesanú z kameňa.

Tvár bola obdĺžnikového tvaru, ale nos mal rovný, ako keby ho namaľoval Michelangelo. Vlasy mal čierne, husté a krátke, presne ako germánsky vojaci, o ktorých kedysi čítala.

Pod nosom a na brade mal niekoľkodňový porast fúzov, čo len zvýrazňovalo jeho mužnosť.

Len jeho výraz bol stoický a unudený.

„Dobré ráno, pani."

„Dobré ráno," podarilo sa vysloviť Kate v šoku. Nevedela však, čo má povedať potom.

Muž to zrejme pochopil.

„Asi by som sa mal predstaviť. Som Donar Nedostižný, ale to už určite viete. Veď ste tú knihu čítala."

Kniha?

„To nemôže byť pravda! Veď to bola fikcia!"

Pokrčil plecom.

„Nepovedal by som. Stojím tu s vami a dýcham. Skôr som prekvapený, že ste nedbali na to, že je tá kniha zakliaty artefakt."

Donar si povzdychol.

„O tom si však môžeme povedať neskôr. Myslím, že za chvíľu nebudeme sami."

Otočil sa na odchod, ale Kate ho zastavila natiahnutou rukou.

„Počkajte! Povedzte mi, kto ste a ako ste sa sem dostali?"

„Ako som vám povedal, som Donar Nedostižný, germánsky mních v službách Zatratených banditov. Odkiaľ pochádzam, no moje posledné pôsobisko bolo v tejto knihe."

Ukázal Kate knihu, ktorú mala v noci v ruke, ale keď ju otvoril, strany boli prázdne.

„Čo ste s ňou urobil?! Prečo v nej nie sú žiadne slová?"

Donar prevrátil oči a nadvihol trochu pravú nohavicu, aby odkryl svoj členok, na ktorom bolo jasne vidieť tetovanie rovnakého tvaru prekrútenej lupy, ako bol symbol na knihe.

„Kliatba. Tá istá, ktorá ma viaže do vašich služieb a to znamená, že vám slúžim. Ale nebojte sa, už som zistil, že sa nachádzam v meste zvanom New York."

„Ako ste na to prišli?"

Trochu sa pousmial úsmevom šarmantného muža, až Kate poskočilo srdce a krv sa jej nahrnula do tváre.

„Kým ste spali, mal som dostatok času prelistovať niektoré z vašich kníh a v každej bola pečať knižnice. Tak som pochopil veľa vecí, kde som a v akom čase. Ďalšie veci ešte musím zistiť."

„Dobre. Ale volajte ma Kate. Kate Farnhamová. Som knihovníčka tejto knižnice."

„Takže ste strážkyňa vedomostí. Ale nečaká vás rodina? Neboja sa, že ste bola celú noc tu?"

„Nemám rodinu, žijem sama. Som sirota."

„To ja tiež."

Zrazu Donar zbystril, rýchlo trhol hlavou k vchodu, a znovu pozrel na Kate.

„Máme spoločnosť. Radšej sa ukryjem."

„Dobre, to je rozumné. Prinesiem vám raňajky, aby ste nehladovali."

Donar prikývol a odišiel.

Kate nakoniec zostala sama a snažila sa pochopiť, čo sa stalo.

A čo sa bude diať ďalej.