Prebudení 5 - Donar

33. Kapitola

Zatiaľ čo Kate čakal príjemne strávený deň so sestrami na nákupoch, Donara pozvali jej bratia na výlet.

Lepšie povedané, bol donútený, aby išiel s nimi.

Keď ženy odišli z domu, traja podozrievaví a ochranársky muži pritlačili Donara do rohu a povedali mu, či by nechcel vidieť mesto.

Povedali, nie pozvali.

Takéto slová používali mnohí vojaci v minulosti, aby mohli Donara a jeho priateľov v zadnej uličke zabiť. Vždy však išlo o nevydarené pokusy.

Preto, keď za ním muži prišli do knižnice, keď si čítal jednu z mnohých kníh, vôbec sa nenahneval, hoci sa tvárili, ako pomstitelia.

Donar však napriek ich hrozbe súhlasil, že s bratmi pôjde, lebo vedel, že keby mu ublížili, Kate by bola nešťastná.

Navyše len jeden z nich vedel bojovať jeden na jedného a aj s tým by si Donar poradil.

Muži sa správali prívetivo, kým sa viezli v aute a Donar očakával na okamih, keď zastavia tam kam mierili.

Jeffrey zastavil pred tehlovou budovou, ktorá mala nápis telocvičňa. Vystúpili a Donarovi to nedávalo zmysel.

„Prečo sme tu?"

„Radi by sme ťa poznali bližšie, keďže si zapletený s našou sestrou. A čo je lepší spôsob ako dostať trochu do tela?"

„Takto ste spoznávali aj mužov vašich sestier?"

„Ani nie."

„Nedovolili nám, aby sme ich vydesili, tak sme si ich trochu preklepli."

„Máme dobré a diskrétne kontakty. Ale nehovor im to."

Donar pokrčil plecami.

„To nie je moja vec. Ale rád trochu precvičím svoje svaly. Už je to pár dní, čo som mal dobrý súboj. Ak sa to tak dá nazvať."

Vošli dnu a bratia ho zaviedli priamo k niečomu, čo pripomínalo ring. Jeden videl v časopise na benzínovej pumpe, keď mali jednu zo svojich zastávok a z obrázku bol zvedavý, čo to je.

Z toho čo sa Donar dočítal zistil, že by sa mal používať na zápasy muža proti mužovi a to pre mnohé bojové športy.

Arnold si nasadil rukavice a ďalšie dali Donarovi.

„To myslíte vážne?"

„Neboj sa. Budem sa držať späť."

Donar pokrčil plecami a vstúpil do ringu. Zvyšní bratia sa postavili pod ring a napäto sledovali mužov dnu.

Pred vstupom si zložili košele a topánky, tak zostali len v nohaviciach.

Arnold sa usmieval veselo, lebo považoval zápas za jednoznačne rozhodnutý.

Lenže nevedel, aký súper pred ním stojí.

„Dobre," zavolal Nathan. „Začnite!"

Arnold vyrazil s úsmevom.

Po prvom výpade sa už neusmieval.

Po nasledujúcich mal čo robiť, aby sa vyhol Donarovi. Jeho útoky sa krátko po začatí zápasu zmenili na obranu a Arnoldov pokoj nahradil pot.

Za to Donar sa ani nezadýchal.

Skončili až keď Nathan hodil uterák do ringu a tým ho prerušil.

„To stačilo!"

Donar sa zastavil a Arnold padol na chrbtom na laná. Jeho bratia vstúpili a pomohli Arnoldovi z ringu, aby ho mohli posadiť na drevenú stoličku pod ringom.

„To bolo slušné," povedal Arnold Donarovi, ktorý to zobral ako kompliment.

„Ďakujem."

„Odvolávam svoju domnienku, že si kancelársky potkan."

„Si dobrý chlap."

Donara potešilo, že ho muži prijali a zrejme aj schválili.

Jeffrey sa však stále mračil.

„Niečo mi však hovorí, že nezostaneš, že?"

Donar sa zachmúril a skoro by aj zabudol na svoje postavenie v tomto novom svete, ako sa mu tu páčilo.

Na svoje tetovanie sotva pozrel, hoci bolo jeho pripomienkou, že kliatba stále trvala a nenechá sa obmäkčiť jeho narastajúcimi citmi a túžbou zostať.

„Nie. Sú hranice, ktoré neprekonáme."

„Myslíš Katine dedičstvo? Na to sa neobzeraj. Nikto z nás si nehľadal partnerov v našej vrstve. Sú to snobi."

„Ani na prácu. Tú si nájdeš aj v Calgary."

Oni to nechápali.

To bremeno bolo len jeho.