Prebudení 5 - Donar

23. Kapitola

Najhoršie na ich ceste nebolo to, že im ukradli auto, alebo že im ukradli veci, či to, že Kate ohrozovali zbraňou.

To najťažšie a najobávanejšie na celej situácii bolo, keď musela Kate zavolať do New Yorku a povedať Georgeovi Bellamymu, čo sa stalo s jeho autom.

To bolo desivejšie, ako stret s lupičmi.

Bellamy najskôr neveril, potom panikáril a nakoniec sa rozhneval. Jeho krik bolo zrejme počuť v celom New Yorku.

Trochu sa upokojil, akonáhle ho Kate uistila, že na jeho hľadaní pracuje miestna polícia a majú aj skici dvoch zlodejov zo skupiny.

Hneď ako dorazili do Albuquerque, zamierili na políciu a oznámili krádež o ohrozovanie smrtiacou zbraňou. Popísala im auto, ŠPZ, čo v ňom mala aj popis páchateľov.

Potom volala do New Yorku a nakoniec ešte zavolala do Calgary pánovi Beitelovi, s ktorým sa mala stretnúť.

Povedala, čo sa jej prihodilo a jeho obavy o Katinu bezpečnosť zahnala informáciou, že necestuje sama.

V meste si trochu oddýchli, najedli sa a potom si hľadali odvoz.V tomto meste totiž ani nemali byť, bolo to mimo trasy pána Morina, ktorý sa dohodol s múzeom v inom meste, aby vystavili ich knihu.

Museli trochu improvizovať, aby sa dostali k miestnemu múzeu, kde strávili päť dní bez svojich batožín, avšak s kreditnou kartou a slušnou dotáciou od pána Morina.

Nebol preto problém s nákupom nového oblečenia, či obedov, aby zvládli svoju cestu, ktorá sa skončila opustením mesta Albuquerque, avšak na nové auto prostriedky nemali.

O dva dni však boli v Arizone.

A ako?

Zhodou náhod si stopli karavan s päťdesiat ročnými manželmi, ktorí tiež mierili do Grand Kaňonu a tak súhlasili, že zoberú párik stopárov, čo vyzeral tak príjemne a bezmocne.

Stačilo aby im na benzínovej pumpe porozprávala, aké nešťastie ich postihlo na ceste do mesta a aká dlhá cesta ich ešte čaká do Grand Kaňonu.

Žena sa volala Barbara a mala svetlé, po krk dlhé vlasy upravené tužidlom. Mala vrásky na krku a na tvári, ktoré zvýrazňovali jej lícne kosti, keď sa usmievala.

Jej manžel bol Mike a na rozdiel od svojej ženy bol obohatenýo pár kíl navyše.

Mal krátke čierne vlasy a nosil briadku, ktorá svietila šedinami a pod očami mal vačky z únavy a tvrdej práce.

Napriek ich rozdielnosti sa na seba usmievali ako zamilovaný teenageri. Svojou sviežou vitalitou prekonávali aj mladomanželov po tridsiatke.

Celú cestu mali pustené country pesničky, ktoré sa Donarovi zapáčili a Kate čakal výsluch od starej dámy.

Odviedla si ju dozadu, čo najďalej od mužov pri volante a naliali si kávu.

„Cestujete prvýkrát, drahá?"

„Áno. Je to moja prvá cesta kamkoľvek."

Barbara sa veselo usmiala.

„To si veľmi užijete! Ja a môj kovboj takto cestujeme každý rok na iné miesto kdekoľvek v Amerike. A keď budeme mať USA precestované, pôjdeme do Južnej Ameriky."

„To znie vyčerpávajúco."

„Ale nie! Je to nádhera. Nemáme deti a život sme venovali práci. Tak si to teraz na dôchodok chceme trochu užiť. A čo vy dvaja? Ako dlho ste spolu?"

Mladšia z dvojice sa začervenala a priala si, aby rozhovor skončil.

„Nie sme manželia. Len spolu pracujeme približne mesiac. Nemáme žiadny vážny vzťah."

Kate radšej odvrátila pohľad.

Žena sa pozrela na Donara a potom opäť na Kate.

„Vidím, ako na seba pozeráte. Váš priateľ sa zvykne občas otočiť a skontrolovať vás pohľadom. Vy ho tiež sledujete. Vy pre neho máte slabosť a on pre vás."

Kate sa začervenala.

„Mýlite sa. On sa len obáva o moju bezpečnosť. Čo sme sa vydali na cestu, prenasleduje nás jedno nešťastie za druhým."

Barbara sa na ňu zamračila.

„Dievča, moje drahé. Takéto pohľady som už videla mnohokrát. A viem, čo znamenajú. Môj drahý manžel ich ku mne hádzal zakaždým, keď som prišla do miestnosti. A dobre ti radím. Ak si necháš tohto krásavca prekĺznuť pomedzi prsty, budeš toho ľutovať."

„Nikdy mi nič nenaznačil."

„Mala by si urobiť prvý krok."

„Ale ja neviem ako. Som len knihovníčka."

„Nehovor mi, že si nikdy nečítala žiadne romantické romány? Je v nich veľa návodov."

Kate sa nechcela priznať, že práve tieto knihy mala veľmi rada a kedysi skúšala do notesu vlastné príbehy napísať.

„Ale čo ak ste si to zle vyložila? Nechcem sa pred ním znemožniť."

„To nezistíš, pokiaľ to neskúsiš."

Nakoniec dorazili do dediny Grand Kaňon. Tam sa s manželmi rozlúčili a popriali im šťastnú cestu.

Donar pre seba a pre Kate našiel miesto, kde by si trochu zdriemli a mohli si poobzerať tú prírodnú krásu, než sa opäť vydajú na cestu.

Kate bola trochu nesvoja.

Stále si prehrávala rozhovor s Barbarou a opakovala si stále dookola rovnakú otázku.

Mala by to skúsiť?