Prebudení 5 - Donar

27. Kapitola

Donar netušil, ako sa im to podarilo, no nakoniec po hodine cesty člnom a po ďalších siedmych hodinách aj viac, čo sa viezli na nákladnom aute, sa im to nakoniec podarilo.

Dorazili do mesta Calgary v Kanade.

Chcelo to len niekoľko prestupov a čakanie na ďalšie vozidlo na ich trase a ako čierny pasažieri sa dostali kam potrebovali.

Trvalo to jednu celú noc.

Pokým sedeli v aute, Donar objímal Kate, aby sa v spánku cítila bezpečne.

Nedokázal ani spočítať, koľko týždňov im trvala cesta z New Yorku do Calgary, ale bola to cesta plná vzrušenia, obáv a pretekov o život.

Týždne, keď mal Kate nablízku a predsa sa jej nemohol dotknúť. Mali iné priority a to dostať Donarovu súčasnú paniu sem v bezpečí a včas.

Jediné, čo ho trápilo bolo, že nevyzerali práve reprezentatívne. Mali na sebe turistické odevy, nemali žiadne batožiny a boli pokrčení a ušpinení.

Jeho oblek vzal za svoje a Katin kostým zostal tisícky kilometrov ďaleko, v rovnako dezolátnom stave, že sa ani neoplatilo uchovávať si ho.

Aj tak by im nepriniesol nič iné, než nepekné spomienky.

Jediné, čo mali boli doklady a jeho kniha.

Blato a pot zdobili ich zjav, a to nebolo príjemné na pohľad, ani na pocítenie, preto sa im ostatní vyhýbali, diskrétne ale nápadne.

Za to mesto bolo fascinujúce.

Budovy zo skla a ocele sa týčili do výšin, podobne ako v New Yorku, ale budovy vďaka čistému modrému nebu a skleneným oknám farbili mesto v modrých farbách.

Všade naokolo boli zelené trávniky a vysoké stromy, ktoré sa týčili nad cestami, nebolo hriechom potvrdiť, že New York bol menej zelený, než tento krásny svet.

Calgary bolo naozaj pekné mesto, ale Donar s Kate nemali čas urobiť si prehliadku.

Museli oznámiť tomu právnikovi, že sú v meste.

„Nemôžem uveriť, že sme tu."

Donar prikývol na Katin úžas.

„Aj pre mňa je to prekvapujúce."

„Určite to pre teba muselo byť prvý krát, čo si na svojej ceste bol na každom rohu prepadnutý."

Donar sa na Kate usmial.

„Vlastne to bolo pre mňa bežné."

Kate sa začervenala a Donar si uvedomil, ako sa mu ten pohľad páčil.

„Mali by sme ísť za tým právnikom," povedala.

„Takto? Mali by sme sa predtým aspoň opláchnuť."

Kate potriasla hlavou.

„Bohužiaľ, nemáme peniaze ani do toho najlacnejšieho motelu, to by som musela vybrať peniaze z banky a sám si povedal, že to nie je zatiaľ bezpečné. Než upozorníme, že sme v meste, musíme sa najskôr ohlásiť u Beitela. Mali by sme ísť radšej najskôr za ním. Môžeme ho poprosiť, či by nás trochu nezaložil."

Donar prikývol.

Mala pravdu.

Z listu, ktorý dostala poštou našli adresu a tak sa vybrali priamo tam.

Bola to vysoká luxusná budova, ktorá nevyzerala veľmi prívetivo, ale aj tak museli dnu.

Pristúpili k recepcii a žena za stolom sa na nich zamračila. Aj ona vyzerala luxusne, ako modelka, čo sa neujala vo svete fotoaparátov a popularity.

Nepatrili tam.

To bolo zjavné.

Ohodnotila ich od hlavy až po päty.

„Želáte si?" spýtala sa so zjavnou nechuťou.

Kate sa však nedala odbiť, napriamila sa, akoby mala jednať s historickým kritikom nad jednou z jej obľúbených kníh z múzea.

„Dobrý deň. Volám sa Kate Farnhamová a dostala som list od pána Beitela, aby som sa dostavila."

Kate vytiahla list z kabelky a ukázala ho, aby si recepčná list prečítala a tá nakoniec prikývla.

„Počkajte prosím. Hneď mu zavolám."

Zdvihla telefón a vytočila číslo.

„Pán Beitel, prišla za vami slečna Farnhamová z New Yorku."

„Farnhamová?" opýtal sa jemný a zvedavý hlas ženy, ktorá sa za nimi zrazu zjavila.

Donar ochranársky zatiahol ruku pred Kate, akoby sa na nich chystal útočník.

Ale pred nimi bola len menšia pekná svetlovlasá žena v drahých šatách od nejakého návrhára.

„Vy ste Kate Farnhamová?"

„Áno."

Žena sa žiarivo usmiala.

„Rada vás spoznávam. Som Adelyn Paulsenová. Tiež som dcérou Henryho Paulsena."

„Vy ste potom-"

„Vaša sestra."

Kate vyvalila oči a tá žena ju okamžite srdečne objala a usmiala sa ešte viac.

„Nemohli sme sa vás dočkať! Niektorí mali pochybnosti, či prídete, ale ja som vravela, že neodoláte a budete chcieť spoznať rodinu! A vy ste, pane?"

„Don Teuton."

„Aj vy ste pozvaný! Teraz by som vás oboch rada zobrala k nám, aby ste si obaja oddýchli a trochu sa upravili."

Adelyn pozrela na recepčnú prísne, až donútila tú ženu sklopiť zrak.

„Oznámte to pánovi Beitelovi."

„Áno, pani Paulsenová."

Adelyn chytila Kate pod pazuchou a viedla ju s Donarom z budovy.

Na protesty bolo neskoro, už sa nedalo odmietnuť, anikeby chceli.