Prebudení 5 - Donar

9. Kapitola

Obloha nad New Yorkom sa zatiahla čiernymi mrakmi a slnko sa začalo strácať za vrcholmi mrakodrapov, aby upozornili na ďalší končiaci sa deň.

To bol presne ten čas, kedy zamestnanci Morganovej knižnice a múzea schádzali zo schodov a vracali sa do svojich domovov, ať už to bolo kdekoľvek.

To isté uskutočnila aj Kate a Donar, ako jej ochranca ju sledoval z okna jedného salónu, aby sa ubezpečil o jej bezpečnej trase.

Nebol žiadny svätec, to uznával, na rukách mal mnoho krvi a väčšinu času toho neľutoval. Ľútosť zaberala veľa energie a na výčitky už nemal čas, avšak jeho súčasná úloha mu tak nevadila.

Nevedel presne, aké sú ulice New Yorku, ale z novinových článkov, ktoré dokázal získať v blízkom obchode, je vysoko nebezpečné potulovať sa po meste sama.

Ako si Donar spomínal na svoju dobu, z ktorej pochádzal, neboli pre osamelé ženy ani vtedy bezpečné potulky po nociach, aby neriskovali zneuctenie, či svoj vlastný život.

Zákon a svet sa možno zmenil, ale toto sa nezmenilo.

Preto sa rozhodol, že bude Kate nasledovať tak, aby si toho nevšimla. Nechcel, aby si o ňom urobila zlú mienku.

Donar, chránený pred chladom noci svojim habitom, vyskočil z jedného z okien na prízemí a nechal si ho otvorené pre bezpečný návrat, až potom sa nebadane pustil zadnými uličkami za Kate.

Tá malá nevinná knihovníčka sa rozhodla nenastúpiť na autobus, čo Donar považoval za bezpečnú prepravu pre osamelú ženu, ale rozhodla sa, že pôjde domov peši.

Možno si myslela, že prechádzkou vypustí paru a zbaví sa nervozity, alebo si jednoducho myslela, že sa jej nič nemusí stať.

Ale to bola hlúposť.

Preto sa Donar rozhodol, že ju bude nebadane sledovať, aby sa jej nič nestalo a potom ráno jej pekne vynadať.

Nepáčilo by sa mu, keby bol jediný z jeho bratov, čo by stratil svoju paniu len dvadsaťštyri hodín po prebudení.

Ulice boli plné ľudí rôzneho veku a rás, čo budilo u Donara zvedavosť aj opatrnosť, ulice boli dobre osvetlené a to čo nečakal bolo, že New York žil aj v noci.

Nikto sa ku Kate našťastie nepriblížil. To považoval za veľké šťastie a ona sa tiež ani len pohľadom nezastavila v jednej z tých temných bočných uličiek, ktorými prechádzal práve Donar.

Došli až k vysokým budovám, keď Kate začala v kabelke hľadať kľúče a Donar dospel k názoru, že už sú takmer na mieste.

V tom okamihu si však Donar všimol aj postaršieho zanedbaného muža, ktorý takisto sledoval Kate z temnej bočnej uličky.

Potrhané nohavice a dlhý kabát mali v sebe diery a škvrny od blata, tvár mal strhanú a unavenú od ťažkého života na uliciach. Prešedivené vlasy dlhé až po ramená boli zlepené v chuchvalcoch, aj tvár mal zarastenú a špinavú, akoby nevidel čistú vodu celé mesiace.

Avšak namiesto toho, aby sa ku Kate priblížil, otočil sa Donarovým smerom a s rozzúreným pohľadom namieril k nemu. Vytiahol pritom zhrdzavený nôž a pri vykrivení pier odhalil zožltnuté zuby.

„Tá ženská je moja korisť! Hľadaj si svoju vlastnú!"

Donar pokrútil hlavou.

Ten muž ho považoval tiež za bezdomovca, čo prepadáva osamelých nevinných chodcov pre peniaze na alkohol či drogy.

Malo by ho to uraziť, namiesto toho cítil mierne pobavenie, pretože odev mnícha, čo mal Donar na sebe v jeho dobách budil úctu, a teraz ho preň mali za zúboženého bezdomovca a možno aj za zlodeja.

„Žena nie je korisť nikoho. Ja sa skôr cítim ako ochranca a vy pane, zamierite inam."

„Čuš, lebo ťa bodnem!"

Donar zavrtel hlavou a rýchlym pohybom odzbrojil bezdomovca, až mu nôž odletel s hlučným cinknutím do hlbín uličky medzi kontajneri.

Toho muža to tak prekvapilo, že sa dal radšej na strategický útek, než aby sa ďalej bil.

„Pekné! To čumim," ozval sa hlas za Donarom a keď sa otočil, zbadal približne dvadsaťročného chlapca, rovnako zúboženého, ako bol ten muž.

Že by bol tiež bez domova?

„Na svojich cestách som sa naučil veľa trikov a sebaobrana bola hneď tá prvá."

„Pekné! Ale nevyzeráš na bezdomovca, aj keď ten kabát protirečí."

„Dalo by sa to tak povedať. Momentálne pobývam v miestnej knižnici."

Chlapec sa zasmial.

„Slušné, ale nebezpečné. Ak ťa chytia, skončíš v lapáku."

„Pravda, ale momentálne je to jediné miesto, kde sa mi dá zložiť hlavu."

Chlapec prikývol a trhol ramenom.

Zrejme sa cítil ako ten skúsenejší muž, čo má možnosť zaškoliť nováčika na jeho ihrisku.

„A nechceš ísť za mnou? Mám celkom pekného fleka v miestnom domove pre bezdomovcov a určite neodmietnu ďalší hladný krk."

„Radšej nie. Chcem sa ubezpečiť, že tie osamelé ženy dôjdu bezpečne domov."

„Tak ako si to urobil pre tú ženskú? Tú už som veľakrát videl. Je milá a občas prinesie niektorým z nás aj niečo pod zub. Bolo by smutné, keby sa jej niečo stalo."

Kate bola očividne od srdca samaritán.

„Človeče, tie tvoje handry sú príšerné! Takto dosť vyčnievaš aj na niekoho z nás."

Donar sa pousmial a pozrel na svoje oblečenie.

„Už ma napadlo, že by som mal lepšie zapadnúť, ak nechcem, aby ma pri hliadke prichytili."

„Budeš potrebovať nové handry."

„Bohužiaľ sa tu nevyznám. Som v meste iba prvý deň."

Chlapcovi sa vrátilo nadšenie.

„Tak to si natrafil na toho pravého. Ak potrebuješ čokoľvek zohnať, obráť sa na mňa. Som Johny."

„Moje meno je Donar."

„Super, Donny. Ak budeš potrebovať aj niečo iné, než nové handry, tak to ľahko zoženiem. Na to som macher!"

Bola to príležitosť, ktorá sa nemohla odmietnuť a Donar by bol hlupák, keby to nevyužil. Robí to pre Kate.

„Budem potrebovať zrejme nejaké doklady. Zistil som, že vo svete sa bez takých papierikov nezaobídem a ja momentálne nemám nič než tento odev."

„To nebude problém. Poznám niekoho, kto celkom slušne falšuje. Dodám ti legitimáciu, rodný list a zrejme aj vodičák. Ten by sa ti mohol hodiť. Jediné, čo ti neviem zohnať sú prachy."

„To bude skvelé. Keby si na oplátku niečo potreboval, rád ti s tým pomôžem, ak to bude v mojich silách."

„Určite sa raz niečo nájde. Ale niečo mi hovorí, že držať sa s tebou bude sranda."

Takto si Donar získal zrejme svojho prvého priateľa. Za ten krátky čas čo tu bude mu to zrejme platné nebude, ale bol to hrejivý pocit.