Prebudení 5 - Donar

16. Kapitola

Cestou do Indianapolisu sa zastavili na jednom odpočívadle a v jednom hoteli.

Takáto cesta bola priveľká záťaž na ľudí, ktorí na to nie sú zvyknutí.

Donar mal teraz na mysli Kate.

Jazda autom ju rýchlejšie vyčerpala a počas cesty po chvíli zaspala opierajúc sa o okno, pričom len bezpečnostný pás ju udržal vo vzpriamenej polohe. Donar sa jej to snažil čo najviac spríjemniť a tak jej podložil hlavu vankúšom a prikryl ju svojim kabátom.

Keď večer dorazili konečne do Indianapolisu, začalo sa stmievať a tak sa ubytovali v moteli.

Na recepcii u ospalého majiteľa, ktorý už nemal ani myšlienku pýtať sa dotieravé otázky, si zarezervovali jednu izbu s vysvetlením, že sú manželia a ani majiteľ si našťastie nepýtal doklady ani dôkaz ich zväzku.

Už nemal žiadnu motiváciu, aby si uprostred noci niečo žiadal, iba tak peniaze.

Toto riešenie bolo lepšie a lacnejšie, než aby si každý zobral jednu izbu.

Kate sa dokázala do izby vypraviť sama bez Donarovej pomoci, aj keď bola ešte stále príliš ospalá na niečo namáhavejšie, a tak sa aspoň ujal ich kufrov.

Kate mala dva a Donar len jeden. A všetko čo v ňom mal bolo odcudzené.

Prosím, neodsudzujte.

Izba toho motelu vyzerala dôstojne.

Okrem vyblednutých tapiet a vychodeného koberca, bola izba vybavená dvomi oddelenými posteľami, dvomi nočnými stolčekmi s lampami a malou chladničkou.

Na jednom stolčeku bol aj telefón s kruhovým vytáčadlom, a bola tu aj čistá kúpeľňa so sprchovým kútom.

Kate bola tak unavená, že si ľahla na posteľ a zívla si.

„Chceš ísť do kúpeľne prvá?"

„Áno, prosím."

„Tak ti vyberieme nočný úbor."

„Dobre. Je v kufri."

Ale v ktorom?

Donar otvoril prvý kufor a prekvapil sa jeho obsahom. Bolo tam niekoľko kníh a konzervy.

„Čo má byť toto?"

Kate sa obzrela a pokrčila plecom.

„Jedlo, aby sme neboli hladní a knihy, aby sme sa nenudili."

„Nemyslíš, že ten kufor je trochu zbytočný? Veď cestujeme a poznávame nové miesta."

„To pre mňa nie je zábava."

Donar neveriacky pokrútil hlavou a zamračil sa na svoju paniu.

„Ver mi. Precestoval som polovicu kontinentu a spoznal som veľa dobrých i zlých miest."

Miesto toho, aby uznala jeho pravdu, Kate zazívala a bleskovo zmenila tému, čo bolo pre jej únavu určite neplánované a nevinné.

„Porozprávaj mi jeden zo svojich zážitkov."

Povzdychol si a radšej sa posadil na okraj postele, bližšie ku Kate.

„Tak dobre, ak na tom trváš. Raz bol jeden z mojich priateľov veľmi zranený v tvári. Museli sme mu rýchlo zohnať pomoc, tak sme sa skryli vo väčšej dedine a obsadili sme hostinec. Vlastne len jedno poschodie. Do jednej z izieb sme skryli zraneného, pri ktorom sme sa striedali aj počas návštevy felčara."

Kate kývala hlavou.

„Bolo to špinavé miesto. Cítil som tam vlhkosť a hnilobu a dole vychádzali výkriky ľahkých žien. Nebolo to dobré miesto pre dámu."

Kate sa rýchlo posadila a zamračila sa na Donara.

„Akú dámu? Niekoho ste uniesli?"

Donar sa zasmial a pokýval hlavou.

„Nie. V našej skupine bola žena. Volala sa Dalia. Bola sestrou jedného z nás a zároveň bola nedoceniteľným členom. Bola krásna , ale aj smrtiaca."

„Ako sa k vám dostala?"

Donar spozoroval Katinu starosť.

„Boli s bratom na úteku. On bol germánsky roľník a v prestrojení za vojaka sestru zachránil z otroctva. Pri prvom stretnutí ma skoro trafila šípom. Bolo to nedorozumenie, ale Bahramovi, nášmu vodcovi sa páčil zápal Meginharda a Dalie."

„A tak ste cestovali spoločne. Mal si ju rád, že? Daliu."

„Bola mi ako sestra." Povedal vyhýbavo Donar. Hanbil sa za túto časť svojej minulosti.

Kate sa pri zmienke o Dalii prebrala.

„Nehovoríš pravdu. Mníchom si už vtedy nebol a nezväzoval ťa žiadny sľub."

Donar sa postavil a podal Kate kufor s oblečením bližšie, aby si vybrala nočný úbor sama.

„Bol by som radšej, keby sme o tom už nehovorili. Si unavená a ja už tiež. Mali by sme spať."

Vyzeralo to, že sa Kate zatiaľ vzdala.

Ale aj on bol presvedčený, že výsluch neskončil.