Prebudení 5 - Donar

12. Kapitola

„Určite si to nechceš rozmyslieť?" opýtal sa Donar Kate, keď mu ráno priniesla jedlo do západného salónu, kde momentálne nikto nebol.

Zakaždým, keď ho videla, mal na sebe ten mníšsky hábit a kožené nohavice, teraz si dokonca aj všimla jeho kožené náramky na zápästiach a drevený prívesok na krku v tvare kríža.

Dnes však nie.

Kate mu dala vlastnoručne pripravený kurací sendvič, ako mala aj ona a plechovku limonády s pomarančovou príchuťou.

Zatiaľ lepšie variť nevedela a svoj šporák musela dať najskôr opraviť, než na ňom začne ohrozovať svoj život.

Určite si o nej musel myslieť, že sa o seba nevie postarať, ale toto bol stav núdze, ktorý, aby pravdu povedala, trval už niekoľko dní.

Vedela variť, len na to nemala čas, keď bola neustále zahrabaná v knihách.

Dnes mala na sebe tmavomodrú dlhú sukňu, bielu košeľu a na hrdle nenápadnú zlatú retiazku.

Donar mal na sebe nohavice a tričko, ktoré zrejme zobral z darčekového obchodu.

„Som rozhodnutá, Donar. Už som ti povedala, že nikam nepocestujem. Je to zbytočné."

„Mohla by si však spoznať svoju rodinu. Možno máš sestry."

Kate sa nedalo dohovoriť.

„Je to rodina, ktorá o mne doteraz nevedela. Alebo o tom vedeli a vôbec som im nechýbala. Z môjho pohľadu sme úplní cudzinci a nechcem cestovať na druhý koniec Ameriky, aby som dostala pár dolárov po otcovi, ktorého som nikdy nevidela a ktorý sa ku mne neprihlásil."

„Možno o tebe nevedel."

Kate nesúhlasila s Donarovým názorom a snahou o jej manipuláciu a preto mu odpovedala trochu mrzutejšie, než mienila.

„A možno vedel, len som sa mu nehodila do usporiadaného života, pretože som nemanželská."

Donara to neodradilo a usmial sa, bol našťastie rovnako tvrdohlavý, ako ona.

„To nezistíš, pokiaľ tam nepôjdeš."

Kate sa už začínala hnevať a tak si založila ruky.

„Tak bohužiaľ zostanem naďalej tápať v tme. Nechcem ísť do Calgary."

„Ešte o tom pouvažuj, Kate. Je to možnosť, ako sa zmieriť s minulosťou. A mohla by si zistiť, kto vlastne si."

„Ja presne viem, kto som! Som Kate Farnhamová a som knihovníčka v Morganovej knižnici a múzeu. Čo mi pripomína, že musím do práce. Tak zase večer, Donar."

Rozlúčila sa Kate a otočila sa Donarovi chrbtom. Rýchlym krokom potom kráčala do múzea, čo najrýchlejšie od muža svojich snov a obáv, až sa zastavila v oddelení, kde mala rozložené obrazy a knihy od darcu.

Čakali na ohodnotenie odhadcu, ktorý bohužiaľ až doteraz nemal čas prísť.

Preto museli túto časť dočasne uzavrieť.

Dnes tam pán Morin s pánom Bellamym už čakali na výrok prítomného odhadcu a tak sa k nim Kate postavila, aby pomohla s inventúrou.

Ona jediná presne vedela, čo sa v danej zbierke nachádza a pán Morin trval na tom, aby zostala pri nich a bola k dispozícii.

Nehádala sa.

Rada sledovala odhadcov pri práci.

Keby mala peniaze, chcela študovať archeológiu, alebo iný odbor, kde by mohla siahať na historické predmety.

Lákali ju staré filmy o vykopávkach, hoci tie vždy katastroficky skončili pre ženskú hrdinku.

Keď sa Kate nad tým zamyslela, aj Donar bol kusom histórie.

V tej chvíli do salónu vošiel päťdesiatročný prívetivý muž s čiernym kufríkom.Bol ryšavo vlasí, miestami šediny, mal trochu nadváhu a nosil hrubé okuliare. Pod nosom nosil husté fúzy a na obleku mal škvrnu od kávy.

„Dobrý deň, som pán Brandon Summers. Odhadca umenia a dejín."

S mužmi si potriasol rukou a Kate sa poklonil.

„Ospravedlňujem sa, že mi to tak dlho trvalo, ale chceli ma v prírodopisnom múzeu. Mali problém a ja som nemohol povedať nie."

Pán Morin sa usmial.

„To je v poriadku, pán Summers. Obrazy a knihy čakajú len na vás. Museli sme preto posunúť jednu výstavu, aby to nebol problém. Návštevníci uvítali skoršiu výstavu. Kvôli nejakému koncertu."

Pán Summers s pochopením prikývol.

„Tak sa dajme do práce."

Pán odhadca chytil do ruky prvý obraz a začal ho skúmať lupou.

Kate mu postupne nosila obrazy a zapisovala jeho poznámky. Vyzeral spokojne.

„Mali ste pravdu, pán Morin. V tejto zbierke máte naozaj unikátne kúsky. Teraz by som rád preskúmal tie knihy."

Kate prikývla.

„Podľa môjho odhadu ide o staré germánske básne. Taktiež som presvedčená, že som našla aj galské receptáre."

Pána Summersa to zaujalo, ale pán Bellamy si povýšenecky odfrkol.

„Nezmysel! Ste len knihovníčka! Ako o tom niečo môžete vedieť? Nepočúvajte ju, pane. Len sa hrá na múdru."

Kate zaťala zuby

„Mýlite sa, pane. Vaša kolegyňa je skutočne nadaná."

Ten hlas sa ozval odo dverí salónu a keď sa Kate, spolu s ostatnými otočila, zbadala Donara v drahom obleku.

Čo ten tu robí?!