Prebudení 5 - Donar

25. Kapitola

Kate bola v takých rozpakoch, že sa rozhodla na teraz vzdať svojho plánu na flirtovanie s Donarom.

Jednoducho na to nemala.

Bola tak neohrabaná, že nielenže Donara nezaujala, ale ešte navyše ho urazila.

Zakopať sa pod zem nebolo dostačujúce.

Autobus ich doviezol do Utahu, presne do centra Salt Lake City a keďže bola noc, mesto im ukazovalo svoju osvetlenú krásu.

Donar si obzeral okolie a tváril sa, ako keby si vôbec nevšimol jej jediného a posledného pokusu o zblíženie.

Bola za to vďačná a aj trochu sklamaná.

Kate k Donarovi začala prechovávať nežné city, ale on na to nereagoval.

Presne takto by sa zrejme správala ona, byť v jeho koži. Obaja boli v týchto veciach neskúsení a nevedeli ani zvádzať, ani si neuvedomili, ak sa ich niekto pokúša zvádzať.

Bolo to fiasko hneď od začiatku.

Prečo sa práve ona, hanblivá knihovníčka musela zamilovať do starogermánskeho mnícha?

Vesmír má vážne zmysel pre humor.

Vystúpili spolu s ostatnými cestujúcimi z autobusu a ponaťahovali sa.

Oni jediní nemali žiadne kufre, ktoré by museli mať v batožinovom priestore a preto nemuseli čakať na vodiča, aby im ich vytiahol.

Zozastávky sa vybrali na sever, smerom k centru s reštauráciami, pričom Donar mimovoľne chytil Kate za ruku.

Hrejivé teplo jeho dlane zahrialo aj jej zranené srdce.

„Čo teraz?"

„Pôjdeme si dať večeru, aby sme si trochu oddýchli. Na čo by si mala chuť?"

„To uvidíme, keď nájdeme miesto, ktoré si môžeme dovoliť. A čo potom?"

Donar pokrčil plecom.

„Neviem. Tu sa zrejme ničím nezabavíme a miestna knižnica odmietla Morinovu ponuku. Musíme si nájsť odvoz na sever, a keď zavoláme tvojmu šéfovi, možno ešte prehovorí nejaké múzeum, aby nás uchýlili. Ideálne by bolo zavolať do New Yorku teraz a odcestovaťráno, ale čím skôr tým lepšie."

Kate sa zamyslela a trochu sa o Donara oprela.

„Ako sa tam dostaneme? Dochádzajú nám peniaze. Na ďalší autobus už nemáme prostriedky."

„Uvedomujem si to. A rozmýšľam, že či by sme nešli peši."

Kate prudko zastavila a založila si ruky.

Donar sa k nej otočil a ona sa na neho zamračila.

„Na to rovno zabudni, Donar. Nie som dobrý chodec na dlhú trať. Maximálne čo zvládnem je chodiť po schodoch keď idem do práce."

Donar si ju premeral a prikývol.

„Tak si zoženieme odvoz. Autom to bude trvať asi desať hodín."

Chcela niečo odvetiť, ale prerušil ich zvláštny zvuk, ktorý nikdy predtým nepočula. Ale dobre vedela, čo znamená.

Pif.

Pif.

Kate sa strhla a zmeravela od strachu.

Niekto po nich strieľal.

V okolí nastala panika a tak Donar odtiahol Kate do bočnej uličky. Chránil ju vlastným telom.

„Čo to malo znamenať?!"

„Niekto strieľal."

„Prečo by po nás strieľali? Len sme dorazili!"

„Asi z toho istého dôvodu, prečo sa nám stávajú nehody od New Yorku až sem. Zdá sa, že tvoj otec nebol čestný človek."

To jej už tiež došlo.

Nech to bol ktokoľvek mal nepriateľov a tí sa teraz zamerali na ňu, ako dedičku.

„Čo urobíme?"

„Neboj sa, Kate. Ja ťa ochránim. Utečieme z mesta tak, aby si nás nevšimli."

„Ako?"

Donar ukázal na otvorenú dodávku s kobercami. Auto malo značku Idaha.

„To je náš odvoz," povedal a chytil Kate za ruku.

Vyzdvihol ju dovnútra a potom vyskočil za ňou. Utiahli sa dozadu a tam ju Donar skryl v objatí.

„Týmto oficiálne naša služobná cesta končí. Nový smer, Calgary, Kanada."

„Nemôžem nič než súhlasiť."

Stále ju držal a nepustil ju, ani keď už boli v bezpečí.

Možno mu predsa len nebola ľahostajná.