Music: On, World: Off

IX.

Dámy a páni,
prosím, privítajte (zatiaľ) najdlhšiu kapitolu v histórii Music: On, World: Off! (nebojte sa, má len niečo cez 2500 slov ;))
Nenechajte sa však odradiť jej dĺžkou, dnes sa totiž budú diať veľmi závažné veci! Takže pripravte sa, pozor, štart! Príjemnú zábavu! :)

Sariron

----

Naďa

Štvrtok a ja som zaspala. Zaspala som, je štvrtok a prvú hodinu máme etiku s Kyslou. Sakra.

Bleskovo bežím do kúpeľne a aplikujem bleskové líčenie a opláchnutie, česaním strávim cca 6 sekúnd a čo si oblečiem, je to posledné, nad čím sa zamýšľam dve minúty pred zvonením.

Veľmi elegantne s výzorom bezdomovca teda vstúpim do triedy a keď presúvam pohľad ku katedre, zadržím dych. Uf. Nie je tu. Tomu vravím šťastie.

„Bré ráno," pozdraví ma Niko pritom, ako si rukami 'aranžujem' vlasy.

„Vyzeráš hrozne," ľutuje ma Maťa s jej typickou úprimnosťou, čím klesne moje sebavedomie z nuly na mínus jeden.

„Tak to ti ďakujem, teraz mi je už oveľa lepšie!" podráždene vyhlásim a odpracem sa k zrkadlu.

Niko prekrúca teatrálne oči a radí mi: „Tupíruj si vlasy častejšie, vyzerá to super!"

„Tak, študenti, usadíme sa na miesta!" zavelí Kyslá vo dverách, za ktorými stoja traja neznámi, vnímajúc spýtavé pohľady študentov. „Chcela by som vám predstaviť našich praktikantov, s ktorými teraz strávite do zimných prázdnin veľa času."

Trošku si ich prezriem a dosť ľutujem svoj vzhľad à la nedbalá elegancia.

„Dúfam, že sa za vás nebudem musieť hanbiť, keďže o vás bude na konci spísaná bakalárska práca," prednesie s prízvukom, ktorým nám naznačuje, ako dôležito by sme sa mali cítiť.

Stavím sa, že to budú ďalší z tých panovačných debilov, ktorí nás budú (podľa výberu) komandovať alebo sa na nás rehotať. Pri ich dôstojnom predstavení mám perfektnú príležitosť na psychoanalýzu dvoch chalanov a jednej mimoriadne peknej svetlovlásky. Ona a ešte jeden z tých dvoch chalanov sa znudene pozerajú po okolí. Tretí z nich sa tvári dvakrát tak znudene. Po predstavení zistím, že blondínka sa volá Zuzka, nižší, mierne zarastený so šiltovkou na hlave je Roman a vyšší, vlastne dosť vysoký so širokými ramenami je Samo.

Kyslá je v siedmom nebi, keďže môže aplikovať jej obľúbenú hru, čiže komunikujeme a vyzvedáme do nemoty. Začína Zuzka.

„Volám sa Zuzana a študujem na VŠMU, najradšej mám hru na klavír a spev, teda ma aj na týchto predmetoch určite budete vidieť aj počuť, až vám budem liezť na nervy," predstaví sa s úsmevom a pri pohľade na všetky tie tváre chalanského osadenstva som si istá, že jej tvár študentom vadiť rozhodne nebude.

„Ako ste už počuli, ja som Roman, hrám na husle, ale tiež ma bavia bicie a šport," prehovorí a ja sa musím v duchu zlomyseľne zasmiať všetkým huslistom, keďže si tak úplne neviem predstaviť tohto chlapíka v teplákoch, teniskách, s retiazkou na krku a tou už spomínanou veľkou šiltovkou, ako poučuje študentov o technike sláčikových nástrojov...ale nechcem nikoho podceňovať.

Presuniem svoj pohľad na posledného, Sama. Dozviem sa, že nás bude učiť na gitaru, teda aj mňa a ja mám momentálne veľmi zmiešané pocity, keďže na jednej strane rozpráva hlbokým hlasom a znie dosť inteligentne, ani raz sa neusmeje a vyzerá...dobre. No zbohom, kombinácia inteligentného, dobre vyzerajúceho suchára.