Naďa
Naložená taškami vyhľadám voľný stôl, ku ktorému si so svojou ľadovou kávou vyčerpane sadnem. Najprv som sa trmácala cez pol mesta, len aby som mamine zohnala nejaký sprostý krém z miniatúrneho obchodu, ktorý som hľadala vďaka ,,presnej" navigácii jednej staršej pani celých tridsať minút. Potom som sa presunula do knižnice, kde som pre zmenu hľadala Homéra na litiku, až som sa zničená prišla dať dokopy do svojej obľúbenej kaviarne s wi-fi.
Okamžite sa pripojím na Facebook, kde ma čakajú nedočkavé správy od Lukáša.
JA: To nemáš inú prácu, ako ma spamovať?
LUKÁŠ: Ako povieš. Skončili sme.
O desať sekúnd neskôr kvôli náhlemu pípnutiu telefónu vylejem polovicu z pohára von na stôl, načo ho zúrivo čistím od kávy.
JA: Práve som vďaka tebe vyliala kávu!
LUKÁŠ: To ťa tak znervózňujem? :P
JA: Vy chalani máte fakt veľký problém. Strašne, ale fakt strašne si namýšľate.
JA: A okrem toho, znervóňuje ma len neustále vibrovanie mobilu, keďže mi každú sekundu píše istý Lukáš, ktorý bezo mňa nedokáže vydržať ani chvíľu...
LUKÁŠ: Len aby ti v taške naozaj vibroval mobil...
Vyprsknem aj druhú polovicu kávy a snažím sa z celej sily nezadusiť. Idiot.
JA: ?! Za koho ma máš?!
LUKÁŠ: Nechci vedieť. ;)
Chcem.
JA: Poveeedz!
LUKÁŠ: Neviem, či si to uvedomuješ, ale z Kežmarku ma do Blavy asi nepočuješ.
LUKÁŠ: Ale je to kruté, že bývaš tak ďaleko- vieš, akoby som rád zamenil svoj klasický víkendový program za dva dni s tebou?
Jeeej. :)
JA: Minimálne sa vidíme na súťaži.
To mi pripomenie, že o hodinu máme stretko s kapelou, čiže ak si okamžite nezdvihnem zadok zo sedadla, zase budem meškať.
JA: Musím ísť. Papapaaa.
,,Meškáš," pripomenie mi Niko, keď sa dostanem na izbu, kde ma už čakajú zvyšní členovia so zapnutým skypom.
,,Ahoj, Andrej," z celého hrdla zakričím, nech ma je počuť až do mikrofónu.
,,Môžeme teda konečne začať?" podráždene sa pýta Alica, bez toho, aby mi venovala jediný pohľad. Čo som jej zase urobila?
,,Dobre, takže ako tretiu skladbu som vybral Lost It All," prednesie nám Niko dôležito, očividne veľmi spokojný sám so sebou.
,,Nemám šajnu, čo to je, ale ak je obsah piesne rovnako optimistický, ako názov, nie som si istá, či to porota znesie," ironicky nás upozorní Alica, pri čom sa Lexie z nejakého dôvodu zamračí.
,,Ale veď to bola pointa výberu celého repertoáru, no nie?" počujeme z počítača premýšľajúceho Andreja.
,,Moja reč," pritakávam a aby sme to totálne zabili, zakončíme to Radioactive od Imagine Dragons!"
• • •
Odkedy sme konečne vybrali všetky štyri pesníčky, od gitary sa odtrhnem akurát tak kvôli vyučovaniu. Dobre, ešte si raz za čas odbehnem po bagetu alebo jablko, ale okrem toho zostávam väčšinu času za dverami internátnej izby. A čo ma najviac teší, dokázalo ma to odpútať od Lukáša, na ktorého som v poslednom čase myslela snáď až priveľa.
Aj tak si takéto dni užívam úplne najviac. Ráno sa zobudím, absolvujem klasickú rannú výmenu škaredých pohľadov s Alicou a s trochou šťastia som v kúpeľni ja tá prvá. S tou sa, len tak mimochodom, teraz dokonca vôbec nehádame. Teda lepší výraz by bol, absolútne spolu nekomunikujeme. Ak mi tak náhodou vyjde rozvrh, ako dnes v piatok, ráno opäť cvičím na gitare. Potom si duchom neprítomná odsedím pár hodín v lavici a po skončení vyučovania sa náhlim na izbu, kde robím len tri veci: jem, učím sa a samozrejme veľa hrám.
,,Je ti niečo?" spýta sa ma so zdvihnutým obočím Samo na hodine gitary.
,,Skúšala som dosť zabíjackú kombináciu akordov, takže moje prsty trochu štrajkujú," vysvetľujem, pričom si naťahujem ruky.
,,Čo si skúšala?"
,,Skladbu na tú decembrovú súťaž."
,,S kým si v skupine?"
Chvíľu mi trvá, kým si uvedomím, že sa ma niečo pýta, keďže mi už štvrtýkrát pípol mobil.
,,S Danom, Nikom, Alicou, Le..."
Píp.
,,Prepáč, že to od teba žiadam, ale niekto nedovoľuje mojej študentke sústrediť sa, dovolíš mi mu vynadať?" spýta sa ma tváriac sa ako sumo zápasník, čo ma rozosmeje.
,,Hééj!" naštvane sa snažím dostať naspäť svoj ukradnutý mobil.
,,Takže Lukáš..." skonštatuje pobavene, keď letmo uvidí displej, no mobil mi veľkodušne vráti.
,,Tuším sa budem sťažovať Nemcovej," hundrem si, vypínajúc pípajúci telefón.
,,Nevedel som, že sa v dnešnej dobe randí tak skoro. Skazená mládež," krúti hlavou s úškrnom na perách.
,,Za pár dní mám 16!" urazene vykríknem. ,,A Lukáš nie je môj frajer," dodám po chvíli, aj keď mu do toho vôbec nič nie je.
,,Jasné, jasné, veď ja som hneď vedel, že ste len kamaráti," žmurká na mňa s vševediacim úsmevom.
Prekrútim očami a s hlbokým vzdychom si zbalím veci do tašky, no Sama sa nezbavím ani potom.
,,Hnevááš sa?" skúmavo sa pýta sladkým hlasom a pred odchodom rýchlo zhrabne svoju mikinu, kým si ja snažím vymyslieť nejakú inteligentnú odpoveď.
„Ani nie," odvetím s úškrnom a pomalým krokom pokračujeme na obed.
,,Čo máš na pláne cez víkend?" vyzvedá, opakujúc tú istú otázku ako každý piatok, zatiaľ čo si ja vyhádžem pred dverami jedálne celý obsah vreciek svojej čiernej koženej bundy, kým konečne zacítim v ruke drobný papierový obdĺžnik- lístok na obed.
,,Vraciam sa domov, čo znamená, že od sobotňajšieho rána nebudem počúvať nič iné, ako výčitky svojich rodičov, že som sa nezobudila za kikiríkania kohútov a nebehám po dome s prachovkou," hovorím najprv zo žartu, aj keď nepreháňam ani trošku, potom však zachmúrene pokračujem, ,,a to sa teším, keď zistí, ako mi generálka Mrs. Bôbová ,,vylepšila" priemer."
Môj odhad bol nanešťastie správny. Akurát som podcenila mamine technické schopnosti, ktoré v sebe musela objaviť práve teraz. Vďaka nim sa dostala do mojej elektronickej žiackej knižky a odhalila moje drobné prešľapy v anglickom jazyku. Takže kým si to neopravím, vyzerá to s pokojnými rodinnými víkendami biedne.
Ahojte všetci!
Ospravelňujem sa, táto kapitola je trošku kratšia, ako zvykneme pridávať, no považujte to ako ticho pred búrkou, keďže v nasledujúcej časti si Lexie toho zažije až až.... No, máte sa rozhodne na čo tešiť!
Ešte sa chceme veľmi pekne poďakovať za podporu, za všetky milé slová a konštruktívnu kritiku.... STE ÚŽASNÍ!!
Aha! Aby som nezabudla, moja mimoriadne šikovná kolegyňka (Lena) nedávno začala pridávať jeden z ďalších jej výtvorov, ktorým je Nepotopiteľná loď . Určite sa na neho mrknite, čaro luxusného plavidla Titanic, závan histórie v spojení s jej vtipným a neobvyklým štýlom písania Vás rozhodne nesklame.
Nina
YOU ARE READING
Music: On, World: Off
Teen Fiction„Pekné šaty," poznamená. „Čo v preklade znamená «pekné nohy», však?" nervózne sa zasmejem. „Ale aj tie šaty sa mi páčia," zasmeje sa aj on bez akýchkoľvek rozpakov a pozrie mi priamo do očí, čo ma okamžite prinúti sklopiť zrak. • • • „Ááááá," zv...