Music: On, World: Off

XVIII.

Ahojte! Prepáčte, hnedˇna začiatku musím začať autorskou poznámkou. Dlžím Vám veľkéééé ospravedlnenie. Ako dobre viete, táto kapitolka si musela značne počkať, kým som ju pre Vás zverejnila. Dúfam, že sa to viac nezopakuje, ak áno, dovoľujem Vám, ako aj mojim kolegyniam, aby ma konečne niekto za moju nedostatočnú zorganizovanosť a nezodpovednosť ukameňoval. Alebo aspoň sprdol v komentároch. Tak a teraz sa už šup- šup pustite do čítania! :)

Naďa

Vyložené na mojej posteli vyjedáme si Sisou a Mirkou, mojimi dlhoročnými kamarátkami, moje obľúbené pukance - rituál, ktorý poctivo dodržiavame a aplikujeme každé naše stretnutie.

Spomínam si na našu nerozlučnú trojku, ktorú sme tvorili niekedy na konci druhej triedy, a na to, ako sme sa tými rokmi zmenili - Sisa, ako najlepšia športovkyňa zo všetkých dievčat v triede, bola vždy obklopená hŕbou chalanov a keďže mala navyše nazbieraných najviac kartičiek futbalistov spomedzi všetkých, bola pre svojich spolužiakov vždy číslo jeden. Ja, ako šedá myška triedy, som čas, kedy na mňa Sisa kvôli svojim obdivovateľom nemala čas, trávila po svojom. Fungovalo nám to výborne, no predsa boli chvíle, kedy som mala ruky unavené od neustáleho kreslenia, kedy oči nezvládali čítať toľko knižiek, ktorými som pravidelne zásobovala svoju školskú tašku a kedy by som uvítala nejakého toho spoločníka po boku. Toho som našla v novej žiačke ročníka - Mirke, ešte nesmelejšej a tichšej, ako bola mladšia verzia mňa.

Koľko je to, čo sme sa nevideli pokope? Štyri mesiace?! Musí vám byť jasné, koľko si toho máme povedať.

Vzápätí sa z Mirkinej hrôzostrašnej profesorky strhne debata na pomerne atraktívnejší a zaujímavejší objekt, ktorému navyše nepríde svoj životný príbeh natoľko zaujímavý, aby ho mohol vyrozprávať pri každej vhodnej a hlavne nevhodnej príležitosti (vždy v pozmenenej verzii).

"Ani si nás nepredstavila s tým svojím dobrým kamarátom, ktorý si kvôli tebe razil cestu až z ďalekého Kežmarku," nadhodí s otázkou v hlase Mirka, so šibalskými iskričkami v očiach, schovaných za čiernym rámom okuliarov.

Ach áno. Lukáš. Mamina bola riadne vedľa, keď sa dopočula, že si jej malé dievčatko privedie domov chlapca. Argument, že to je len môj kamarát, veľmi nepomáhal. Nebyť môjho inteligentného brata, ani by mi jeho návšteva neprešla - a toto je ďalšia vec.

Keď som počula, ako mama porazenecky ustúpila v kauze "ja a ten pofidérny chalan z internetu, ktorý vyzerá príliš vyspelo a dobre, aby nemal niečo zalubom", hodila som sa Tomášovi okolo krku a plánovala som mu upiecť toľko banánovych muffinov - jeho najobľúbenejšie -, koľko bude možné. To však len do momentu, kým som nezbadala vo dverách vyškerenú Alicu.

"Jejda, ten modrooký," zakusne si Sisa do pery, za čo jej hodí Mirka do hlavy vankúš - asi aby sa nám dievča spamätalo.

"Tak vyklop to. A chceme všetky detaily!" naliehala nedočkavo Simona, pričom rýchlo siahne po posledných kúskoch pop-cornu, na ktorý si robila predtým zálusk Mirka a víťazoslávne si ich vopchá do úst, užívajúc si sladkú, v tomto prípade slanú, pomstu.

"A čo mám vyklopiť?" vychutnávam si ich zvedavosť s pobaveným úsmevom.

"Kde si ho vôbec nechala, nemali by sme zanedbávať tvojich hostí," vstáva Sisa tváriac sa mimoriadne znepokojene a už aj beží k zrkadlu, čistiac si šedé tričko od omrviniek a naťahujúc si vyššie svoje dotrhané boyfriend jeansy, ktoré jej následne aj tak padnú nižšie, odhaľujúc časť vyšportovaného brucha.