Music: On, World: Off

XII.

Ľudkovia,

ak ešte niekto z vás nepozná osôbku menom MagevaVoan, hneď po prečítaní tejto kapitoly si, prosím vás pekne, určite kliknite na jej profil, a pozrite sa na príbeh Vyvolená.. Verte mi, nebudete ľutovať :) Ďakujeme :D

Sariron

Naďa

„Vidím, že Baumgartnera a Danišovú článok príjemne pobavil," preruší môj a (najmä) Nikov smiech víťazoslávny hlas Bôbovej, „určite by teda pre vás nebol problém taký zábavný obsah celej triede prerozprávať."

Sakra. Zabijem Maťu, že akurát teraz musela ísť k zubárovi a mňa nechala v lavici napospas Dominikovmu nákazlivému zmyslu pre humor.

„Prosím, Naďa, nehanbite sa," vyzve ma ironicky po slovensky, čo znamená, že musí byť riadne nahnevaná, ak nepoužila svoju ľubozvučnú angličtinu.

Porazenecky teda vstanem a čo najpomalšie sa presuniem ku katedre, kde ma prepichuje uprený pohľad dvoch tmavých očí. Keď sa stretnú s mojimi, Samo mi venuje povzbudivý pohľad. Okamžite presuniem zrak na menej rozptyľujúci predmet a zúrivo lovím v pamäti, o čom, sakra, v časopise písali. Aha! Jasné.

A tak spustím série nie moc suverénneho habkania, kde sa snažím trafiť čo najviac faktov o kráľovskej rodine Veľkej Británie. Našťastie je moja angličtina celkom prijateľná, takže pri tomto brutálnom improvizovaní spravím len jednu malú gramatickú chybu. Keď skončím - s tvárou o niečo červenšou ako moje vlasy - učiteľka sa na mňa kriticky pozrie a záhadne pokladá otázku.

„No čo myslíte, Danišová, koľko bodov si zaslúžite?"

Och, profesori a ich inteligentné psychologické triky. Určite jej podľa mňa navrhnem, nech mi dopraje jeden bod z desiatich, nie?

„Jednotku, pani profesorka."

„Jednotku?" vypľuje na mňa rozhorčene. „Máte pocit, Samuel, že odznelo 90% informácií z textu?"

Prosím, Samo, nezraď ma.

„Gramatiku má výbornú a o kráľovnej toho povedala viac, než som ja stihol prečítať."

Ha! Samozrejme, veď som o tom robila na začiatku roka projekt.

„Presne tak, povedala len veci, ktoré sa v článku vôbec nenachádzajú. Šesť z desiatich a buďte rada, že som k vám taká zhovievavá!"

Podráždene poďakujem, Samo sa na mňa pozrie pohľadom typu: kašli na to, spravili sme, čo sme mohli a ja sa odšuchcem do lavice, kde sa pousmejem nad ospravedlňujúcim výrazom Dominika.

• • •

„Niko, hovorím, že od teba nič nechcem," pobavene už asi tretíkrát vysvetľujem pri vstupe do bufetu.

„Kazím priemer jednej z najlepších študentiek ročníka, tak mi dovoľ kúpiť ti aspoň jeden posratý hot-dog!"

„Čo sa rozkrikuješ na celú školu?" zvedavo zasiahne do debaty neďaleko sediaca Lexie.

„Nerieš," zahováram a na pozdrav pokývnem uškŕňajúcej sa Alici.

„Ozaj, Lexie, aký je ten váš Juraj?" využijem Nikovu neprítomnosť, kým si kupuje ten svoj vytúžený hot-dog a zvedavo sa vypytujem, mysliac na našu divadelnú hru.

„Čo ty máš s Jurajom?" prekvapene vyhŕkne Lexie a nechápavo sa otočí k Alici, ktorá jej všetko trpezlivo objasní. Čudujem sa, že si Lexie nepamätá, že práve ja a Juraj máme hrať hlavných zaľúbencov. Asi cez dramaťák myslela na niečo iné...