Music: On, World: Off

XIII.

Lexie

Áno, vážení, máme tu stredu, posledný deň týždňa, všetci sa už tešia na prázdniny! A ja? Ja tu sedím jak taký trotel a nudím sa. Perfektné, však? Hodiny sa vlečú pomaly ako slimák, alebo hádam ešte aj pomalšie. Už som dokonca dostala vynadané, keď som si hmkala na hodine.

Učiteľka povedala asi niečo takéto: „Davidová, vy si myslíte, že keď ste v speváckej triede, tak si budete štebotať od rána do večera? Ak áno, choďte do blázinca, tam vás s radosťou príjmu, a niekto vás možno bude aj počúvať! Lebo ja teda určite nie!"

Nikto nepochopil, čo malo moje hmkanie spoločné s blázincom, ale nevadí. Hlavné je, že Katka učiteľkin výstup okamžite zapísala do nášho zošita vtipných hlášok a všetci sme sa dobre zasmiali. Nanešťastie to však učiteľke nepridalo na nálade a celá trieda sme dostali kopu domácich úloh.

„Lexie," poťuká ma Katka po ramene, „ideš? O chvíľu zvoní..."

„Hm," odpovedám neurčito, ale zdvíham sa zo stoličky.

Vyjdeme na chodbu a Katka mi niečo búrlivo vysvetľuje, no nedávam pozor. Práve som totiž zbadala Nika, ako si vyberá učebnice zo skrinky, a potrebujem mu niečo povedať.

„Choď napred, za chvíľu dojdem," poviem Katke a vzďaľujem sa od jej nechápavého výrazu. Vzhľadom na to, že mi bolo na minulej "schôdzi " našej skorokapely povedané, že sa málo zapájam, trošku som na tom zapracovala. Akurát neviem, či už nebude neskoro.

„Ahoj," pristavím sa pri Nikovej skrinke.

„Ahoj," odzdraví  a keď sekundu mlčí, spamätá sa, „zavadziam?" ukáže na skrinky vedľa tej jeho a kúsok odstúpi.

„Nie, nie,"  pokrútim hlavou. „Vlastne mám pre teba jeden návrh."

Zamračí sa a mne dojde, ako som vetu formulovala.

„Teda, ohľadne výberu pesničiek na tú súťaž," snažím sa situáciu zachrániť.

„Pesničky sme už vybrali ; v pondelok, keď príde Andrej, vám aj povieme aké," ozrejmí mi.

Takže už je neskoro. „Ale mohol by si prehodnotiť výber," navrhnem s nádejou v hlase.

„A o akú pesničku teda ide?" zaujíma sa, no nemám pocit, že jeho rozhodnutie nejako zmením. 

„Lost It All," odvetím, „od Black Veil Brides."

V tom momente zazvoní a ja sa vyplašene rútim na hodinu.

„Pozriem sa na ňu,"  zakričí za mnou Niko.

No to dúfam, pomyslím si. Pretože ak dojdem na hodinu neskoro a ešte sa na to ani nepozrie, bola to márna snaha.

Dobieham k učebni a vidím zavreté dvere. Ajaj. Bez zaklopania vstúpim dovnútra, pripravená obhajovať svoj neskorý príchod úbohou výhovorkou alias prepáčte, ale bola som na WC-ku. Našťastie zisťujem, že hodinu máme suplovanú s neznámym učiteľom, ktorý si nevšíma nič iné, okrem zopár dievčat, ktoré sa okolo neho zoskupili. Veľmi nenápadne sa teda - prikrčená - posuniem k lavici, kde sedí Katka a hrá sa na mobile. Zvalím sa na stoličku vedľa nej a hlasno si vydýchnem.

„Riťolezky," fľochnem pohľadom po triednych "krásaviciach".

„Ale prosím ťa, ešte si si nezvykla?" mávne nad nimi Katka rukou. „Ty radšej rozprávaj! Za akým fešákom si sa to tam rozbehla?" vyzvedá.

Začnem sa hurónsky smiať na pomenovaní "fešák".

„Hej, ja to myslím vážne!" naoko sa na mňa zamračí.