Music: On, World: Off

XXX.

Keď začujem, ako v kúpeľni niečo s veľkým rachotom spadne na zem, strhnem sa. Asi by som mala ratovať Katku, ktorá sa mi však vidí dosť živá, keďže počujem, ako potichu hromží a nadáva. Pretočím nad ňou očami, ale trošku ma škrie, že medzi vecami, ktoré skončili na zemi, mohlo byť aj niečo moje. Podľa môjho novoročného predsavzatia sa ale snažím byť menej sebecký človek, takže starosť o veci odsúvam na vedľajšiu koľaj.

„Čistá šikovnosť?" spýtam sa, keď z tej kúpeľne konečne vyjde. Jedným očkom spoza počítača zisťujem, že mieri ku košu.

Zagáni na mňa pohľadom typu „fakt? a že ty to práve hovoríš!".

„Ja viem, ja viem. Prepáč no... Nič sa ti nestalo?"

„Mám antiperspirant v očiach, ústach, a vlastne všade inde než tam, kde by som ho mať chcela. Ale inak vlastne hej," pomyká ramenami a odkašle si.

„Dobre ty," skoro vyprsknem do smiechu, no napokon sa ovládnem, aby som čírou náhodou nebola zavraždená Katkiným pohľadom. Nuž, keď už nie pekná, tak aspoň vtipná smrť by to bola. „A kúpeľňa žije?" prejaví sa moja sebecká stránka.

„Aaale, v podstate áno. Mám však pre teba jednu zlú správu," zakričí odvedľa a vykukne odtiaľ hlavou. V očiach má slzy, to bude ten spomínaný antiperspirant. „Vieš ako sme mali iba jednu poličku?"

„Áno?!" zodvihnem zrak od počítača.

„No, tak už nemáme žiadnu!!"
                             • • •

Po spevokole trielim rovno pred dievčenské WC-ka, kvôli nejakej urgentnej správe od Alice. Najprv som si vravela, že dúfam, že to bude stáť za to, no keď nás takto všetkých zvoláva práve Alica, musí to byť niečo súrne. Jej bizarný výber miesta ponechávam bez komentára.

„Sme tu všetci? Nie...? Kde je zase Dano?? Ach, dobre, tu!" bľaboce, keď nás vidí prichádzať. „Takže vážení, máme... Ehm, problém."

Všetci si vymeníme zmätené problémy. Vlastne všetci, až na Naďu, tá vyzerá byť dostatočne nad vecou. Nečudo, výhoda spolubývajúcich, má informácie z prvej ruky.

„Takžee... Keďže som veľmi poctivý človek, ktorý si pravidelne nekontroluje maily, mám tu pre vás mierne smutnú správu. Zajtra poobede si nerobte žiadne plány. Ak už nejaké máte, sorko, no budete ich musieť zrušiť. Tí "mentori" nás zajtra pozývajú na prvé informačné stretnutie o tretej v nejakej ZUŠ-ke v meste."

S Andrejom na seba ľútostivo pozrieme. Avšak stretnutie s mentormi má prednosť pred flákaním sa po vonku, takže túto spoločnú aktivitu budeme musieť jednoducho presunúť. No čo sa už dá robiť...

           • • •

V piatok ráno odhodlane vykročím k učebni anglického jazyka. Nie, že by som sa nejako extra tešila na hodinu strávenú prezeraním si trápneho anglického časopisu „Hello", ktoré je vraj výbornou pomôckou pri výučbe, no pri tichom nevýraznom Istvánovi Egyházyim si môže človek ešte troška pospať. Teda aspoň ja s touto možnosťou rozhodne rátam.

Po príchode do triedy ma milo čaká nemilé prekvapenie. V učebni, v ktorej mala byť iba naša skupina angliny, je natrepaná celá naša trieda. A niekto si dokonca dovolil obsadiť mi moje krásne a pokojné miesto úplne vzadu. Dobrou správou však zostáva, že sa nebudeme učiť, keďže mierumilovný Egyházy nás všetkých neutíši a Bôbová sa, dúfam, ani neukáže.

Ako poviem, tak sa i stane. Egyházy nám oznámi, že vážená pani profesorka Bôbová nevystrčí ani nos z kabinetu (samozrejme to povie slušnejším spôsobom) a sám tým vyzerá byť celkom potešený. Následne sa dostane k podstate veci a povie nám, že k nám dnes do triedy zavítala návšteva z polície, aby nám vyrozprávala prednášku o bezpečnosti a podobných blbostiach.