Music: On, World: Off

XI.

Čaute,

prepáčte nám, prosím, že nová časť nebola tak dlho... Snáď ste ešte nezabudli, o čom náš príbeh bol :)
Príjemné čítanie ;)

Sariron

----

Alica

Prosím, lampa, schovaj ma! Prosím, lampa, schovaj ma!

Už je 15:05, ja stojím pred kaviarňou a premýšľam, či som sa naozaj domnievala, že tie zvyšné individuá z našej úžasnej skupiny prídu načas. Zatiaľ tu z nich nie je nikto. Zato sa však neďaleko mňa akýmsi zázrakom ocitol Tomáš. Áno, presne tak - Tomáš.

Od nášho stretka na koncerte sme si niekoľkokrát písali a skončilo to tak trápnou debatou o mojich nohách, že sa teraz radšej ukrývam za lampou, len aby si ma nevšimol.

Fajn, zjavne si príliš lichotím, keď dúfam, že ma táto tenká pouličná lampa zakryje. Až natoľko chudá rozhodne nie som. A Tomáša zjavne veľmi zaujal ten zadok trčiaci spoza lampového stĺpa. Dokelu!

„Čau," vybafne na mňa v okamihu, ako obíde lampu. Ani na mňa poriadne nepozrie, akoby mu bolo už od začiatku jasné, s kým má tú česť.

„Ako si vedel, že som to ja?" nechápem.

Zasmeje sa. „Komu inému by napadlo schovávať sa za lampu?"

Prekrútim očami. Samozrejme, má pravdu - normálny človek by rýchlo zaliezol kamsi do kaviarne alebo sa pokúsil splynúť s davom. Ale to ja ani náhodou.

„Tak asi nikomu," priznávam celá červená. „Som proste unikát."

„A čo tu robíš?" zaujíma Tomáša. Asi má pocit, že som sa nezvykle veľmi vzdialila od môjho teritória - najbližšieho okolia konzervatória.

„Mám stretko," poviem, zvedavá na jeho reakciu.

Na sekundu vyvalí oči, ale vzápätí sa jeho výraz tváre zmení na obvyklý pobavený.
„Stretko ako rande, alebo stretko ako stretko?"

„Stretko našej skupiny," ozrejmím s úškrnom. „Takže by sa tu v najbližších chvíľach mala zjaviť aj tvoja sestra."

Tomáš sa zaškerí. „Predpokladám, že už aspoň desať minút mešká."

Mrknem na displej mobilu. 15:11.

„Hej," prikývnem. „To je u nej bežné?"

„Naďa je..." starostlivo vyberá slová, „občas trochu nezodpovedná. Ale neboj sa, určite príde. Aha, veď tamto je ona, nie?"

„Kde?" sledujem smer Tomášovho pohľadu, no napriek tomu Naďu nevidím.

„Vedľa toho vysokého chalana v zelenom tričku," povie, chytí ma za ramená a otočí tak, že môj pohľad okamžite padne na Nika a Naďu. Pri Tomášovom dotyku mnou prebehne jemné chvenie. Dúfam, že to necítil.

„Ja som ju s tými červenými vlasmi nespoznala," vypadne zo mňa.

„Mňa tiež vždy mykne, keď ju uvidím," prikývne s úsmevom Tomáš. „Ale podľa mňa jej to pristane, nie?"

„Áno," súhlasím. „Aj sa tvári spokojnejšie."

„A, prosím ťa, kto je hento?" spýta sa so zrakom upretým na Nika.

„Dominik."

Obráti sa ku mne. „Dominik, ktorý má záujem o moju sestru?"

„Nooo... Zbiješ ho, ak poviem, že má?"