Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Strácam trpezlivosť.
A ako niekto, kto vyrastal s tromi mladšími súrodencami, mám veľkú mieru trpezlivosti. Ale táto žena? Táto nádherná žena predo mnou je na dobre ceste, aby som všetku stratil.
Nepreháňam, keď hovorím, že nádherná. Dlhé hnedé vlasy jej padajú na jej na mieru ušitý oblek, ktorý obopína jej krivky na všetkých dobrých miestach. Je vysoká, ale aj napriek podpätkom nie je vysoká ako ja a musí ku mne zdvihnúť hlavu.
Má plné červené pery, hnedé oči, a maličký nos. Takmer vyzerá až rozkošne, ale potom tu sú tie tetovania, ktorá vyčnievajú spopod jej obleku. Nie normálne pre niekoho na jej pozícii. Mám pocit, že ak by som ju ale nazval rozkošnou, preskočila by ten stôl a udrela by ma. S prsteňmi, ktoré má na rukách, by to asi celkom bolelo.
Keď som vchádzal do tejto kancelárie, nečakal som, že tu nájdem ju. Vedel som, že Keller mal dve dcéry, nazeral som do jeho minulosti, ale nenapadlo ma, že jednu z nich menuje ako svojho nástupcu.
Bola divoká alebo aspoň jej oči boli. Nevyzerala ako niekto, s kým by si chcel niekto zahrávať.
Ale ako ona ona povedala, máme problém. Má hotel, ktorý ja chcem, ale ona ho nechce predať. Voilà a problém je na svete.
"Zdvojnásobím cenu, ktorú som dal vášmu otcovi." Spravil by som to bez zaváhania a stálo by to za to. Iba z fotiek sa dalo vidieť ako veľmi luxusný ten hotel naozaj je. Nezáležalo mi koľko miliónov by som zaňho musel dať.
"Toto nie je otázka ceny, pán Acker. Nepredávam môj hotel, za tým si stojím."
Strácam posledný kúsok trpezlivosti. "Slečna Keller..."
"Milo a naposledy vás požiadam, aby ste odišiel." Skočila mi do reči, čo ma vytáčalo, od kedy to spravila prvýkrát. "Nerada by som na vás zavolala ochranku, ktorá by vás musela vyviesť z mojej kancelárie. Prajem vám pekný zvyšok dňa, pán Acker, šťastnú cestu naspäť domov."
Vedel som ako čítať ľudí. A aj keď ona bola o niečo ťažšie čitateľná, rozlúštil som o čo tu ide.
Očividne je unavená, pretože je prepracovaná. Vidím tie všetky papiere, ktoré ma pohádzané po stole a ďalšie plné krabice pri oknách. Má toho až nad hlavu.
Ak by som s ňou teraz ďalej bojoval, prehral by som. Viem si to priznať.
Uvoľnil som svoje ramená a ťažko si vydýchol, dávajúc najavo, že sa vzdávam. "Tak teda dobre." Narovnal som sa a zapol si gombík na obleku. "Ale toto nie je koniec, slečna Keller."
"Áno, pán Acker, je to koniec." Tvrdo povedala.
Musím povedať, táto žena má gule.
*****
Adrianna June Keller. Dvadsaťosem rokov, slobodná a bezdetná. Má vyštudovaná obchodnú univerzitu, pred pár mesiacmi pracovala ako zamestnankyňa charitatívnej organizácie menom Žiarivá nádej a momentálne generálnou riaditeľkou spoločnosti Keller-Díaz.
