Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Horela som. A nie, nemala som horúčku. Tentokrát.
Keď som vyšla z kancelárie, Nicole ku mne ihneď pribehla, starosť na jej tvári, ale keď ma videla, jej sánka takmer padla na zem.
"Nie." Zdvihla som ruku, zastavujúc ju skôr ako niečo povedala. Som si istá, že vie čo sa stalo, pretože to mám napísané po celej tvári.
"Wau." Začala sa ovievať rukou. "Ideš, šéfová." Zasmiala sa.
"Máš padáka." Ukázala som na ňu prstom.
"Aj ja ťa mám rada." Zakričala za mnou, ale ja som už odchádzala z jej dohľadu.
Ako som sa dočerta teraz mala sústrediť na schôdzu?
Nijak. Odpoveď je nijak.
*****
Tento deň ma dorazil.
Nebola som sa schopná sústrediť ani na jednu vec a Nicole mi vôbec nepomáhala. Tá malá zradkyňa si zo mňa celý deň uťahovala. Ak by nebola mojou jedinou kamarátkou, vyhodila by som ju.
Komu klameš?
Sklapni.
"Adrianna?" Spomeň čerta...
"Áno?" Zdvihla som pohľad od laptopu, na ktorom som aj tak poriadne nič nerobila, pretože iba pred pár minútami som sa vrátila z poslednej schôdze dnešného dňa. Naozaj rozmýšľam, že odídem skôr. Aj tak nič nerobím, pretože sa neviem sústrediť.
"Keď si bola na schôdzi s marketingovým tímom, niekto sa zastavil." Vošla viac do kancelárie a vtedy som si všimla hnedej krabice, ktorú držala v rukách.
Nepáčil sa mi úsmev, ktorý mala na tvári. Prečo sa tak usmieva?
"Dobre?" Zamračila som sa. "Kto to bol?"
"Nechal odkaz, pretože ťa nechcel rušiť." Položila predo mňa kartónovú krabicu, do ktorej nebolo vidno, ale na vrchu bol papier.
"Prestaň sa usmievať, strašíš ma." Zamrmlala som si popod nos a natiahla sa pre papier.
Nič lepšie som na rýchlo nedokázal spraviť, ale dúfam, že nateraz to postačí.
-KaiAcker
Otočila som papier, kontrolujúc či tam ešte dodatočne niečo nie je, ale nebolo. Otvorila som krabicu a pravdepodobne prestala dýchať, keď som videla štyri muffiny s čokoládovou polevou.
Môj dezert.
"Nehovor to." Nemala som odvahu sa pozrieť na Nicole.
"Som ticho." Počula som na jej hlase, že sa nebola ďaleko od toho, aby sa začala smiať.
"Oh Bože." Rukami som si prešla po tvári a zaklonila hlavu dozadu. "Prečo sa toto deje mne?" Frustrovane som zastonala.
