Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Upokojila som sa od kedy Kai vstúpil do mojej kancelárie. Ani poriadne neviem ako sa mu to podarilo, upokojiť ma, ale som za to rada. Za celé ráno som totiž nakričala na dosť ľudí, a keďže ma onedlho čaká schôdza s investormi, ktorej sa zúčastní aj Thomas Smith, bude dobré ak zachovám chladnú hlavu.
Ale aj napriek tomu, že som v práci, pár minút od schôdze, moja pozornosť je na niečom úplne inom. To niečo iné je Kai, ktorý vášnivo už niekoľko minút rozpráva o jedle, ktoré sa bude servírovať na charitatívnom večierku.
Bol dobrý nápad navrhnúť, aby sa on staral o menu.
"...je mi jedno, že kaviár sa považuje za drahú pochúťku, ktorú si užívajú starí ľudia, nie je šanca, že to zahrniem, to je moja podmienka. Čokoľvek, len to. Burgundské slimáky, truffle, foie gras, ty si to vymenuj, ale nie kaviár." Ukázal na mňa prstom, vážny výraz na jeho tvári.
"Dobre." Sklonila som hlavu, pokúšajúc sa skryť úsmev na mojej tvári. Nemyslím si, že som niekedy videla Kaia tak vášnivo o niečom rozprávať. "Žiadny kaviár."
"Ďakujem." Vydýchol si a oprel sa o gauč, prázdne dózy na stole pred ním.
"Oh, a mimochodom, na konci tohto týždňa idem do Nemecka."
"Myslíš si, že teraz je dobrý čas na dovolenku?" Pousmial sa, žartujúc.
"Máme problém s kuchármi."
"Dobre? Čo s tým má spoločné generálna riaditeľka? Nemáš ľudí, ktorí sa o také veci starajú? Máš stovky hotelov, nemôžeš navštíviť každý kvôli hocijakej maličkosti."
"Nie je to iba o tom." Ťažko som si vydýchla. "Tomu hotelu sa nedarí. Premýšľala som nad modernizáciou, ale zdá sa mi to zbytočné. Premýšľala som, že by som ho predala."
"Ale chceš sa uistiť, že je to správne rozhodnutie skôr, ako ho predáš?" Nadvihol obočím.
"Logicky, to je správne rozhodnutie. Hotel nezarába toľko ako kedysi, zamestnanci z neho odchádzajú jeden za druhým, peniaze, ktoré by sa doňho vložili, by sa nám nevrátili."
"Ale?"
"Ale ten hotel má stále viac ako dvesto zamestnancov, ktorí by boli prepustený, ak by som ho predala."
"Už máš kupca?" Zamračil sa.
Pomaly som prikývla. "Chce hotel zrovnať so zemou a postaviť tam kancelárie. Ponúkol naozaj veľkú sumu, až príliš veľkú. Rozprávala som sa s Rogerom, čo je zástupca toho hotela, ohľadom toho, čo sa dá zmeniť, aby sa hotelu darilo. Potrebujú peniaze, ale nemôžem im ich dať s čistým svedomím, keď viem, že sa tie peniaze nevrátia. Nemôžem tak riskovať."
Nemôžem tak riskovať hlavne z toho dôvodu, že chcem, aby časť ziskov z hotelov šla na rôzne charity. Ak by som vložila viac peňazí do hotela v Nemecku, kopala by som si tým vlastný hrob.
