Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dal som jej čas na upokojenie sa. Po tom fiasku, ktoré sa stalo v sobotu, som sa obával, že ma nebude chcieť ani vidieť, a tak som jej dal priestor.
To vydržalo dva dni. Práve teraz čakám vo výťahu s jedlom, ktoré je časťou môjho ospravedlnenia.
Plný výťah sa každým poschodím vyprázdňoval, až som takmer ostal sám, než som sa dostavil na poschodie, kde má Adrianna kanceláriu. Keď sa dvere otvorili, vystúpil som, všímajúc si Nicole, ktorá sedela pri jej stole, firemný mobil pri uchu, kým niečo spisovala na papier.
"Áno, to by bolo úžasné, ďakujem. Dám jej to hneď vedieť." Pousmiala sa. "Určite, dopočutia." Než ho vôbec stihla zložiť, znova zazvonil. "Dobrý deň, voláte do kancelárie Adrianny Keller, Nicole Thompson pri telefóne. Ako vám môžem pomôcť?" Začala prikyvovať, kým počúvala hlas z druhej strany telefóny. "Áno. Mhm."
Podišiel som bližšie k jej stolu a ona si ma ihneď všimla. Pousmiala sa, než nadvihla ruku, náznak, že mám chvíľu počkať.
Ako vidím má veľa práce, poznám tú situáciu, takže by som sa neopovážil ju prerušiť.
"Dám slečne Keller vedieť. Dopočutia." Počkala celé tri sekundy, než zložila mobil a ťažko si vydýchla. "Jedno slovo. Chaos." Odsunula sa od stola, postavila sa a prešla okolo mňa. "Vždy je všetko v pohode, ale dnes sa všetci asi zbláznili." Rozhodila rukami, kým ďalej pokračovala do Adrianninej kancelárie.
Myslel som si, že jej ide oznámiť, že som prišiel, a tak som za ňou rovno išiel. Na moje prekvapenie Nicole ani nezaklopala, ale proste vošla dnu.
"Vybral si si zlý deň, na to, aby si prišiel." Zastavila sa pri Adrianninom stole, ktorý bol úplne prázdny, ako keby tu nikto od rána nebol.
"Kde je Adrianna?" Zamračil som sa.
"Poslala som ju domov." S tými slovami otvorila laptop na stole a niečo na ňom začala písať.
"Čo tým myslíš?" Podišiel som bližšie.
"Iba ona by prišla do práce so zvýšenou horúčkou." Odfrkla si ako keby tomu nemohla uveriť. "Nebola by schopná nič spraviť, a tak som ju poslala domov, aby to išla vyležať." Zdvihla ku mne pohľad. "Neviem kedy príde, ale najbližšie dni som jej zakázala vyjsť z postele. Vieš čo mi na to povedala? Že v pohode bude pracovať aj odtiaľ. Chce, aby som jej doniesla večer prácu. Je neuveriteľná." Zakývala hlavou.
"Je tu niečo, s čím ti môžem pomôcť?" Spýtal som sa, keď som videl aká vystresovaná a prepracovaná bola.
"To je milé, ale nie." Pousmiala sa. "Ale ďakujem, vážim si toho."
"A čo obed?" Nadvihol som tašku. "Bola by toho škoda."
"Hm, dobre, áno, jedlo je fajn." Prešla okolo stola ku mne a zobrala mi tašku z ruky, otvárajúc ju. "Nie som Adrianna, ale pridáš sa? Doniesol si toho veľa."
