Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Potrebovala som vedieť či Kai hovoril pravdu.
Takže to je dôvod prečo stojím pred otcovým domom, v ktorom som bývala od kedy som mala dvanásť, a až dokým som nešla do Orlanda.
O takomto čase by som mala byť už v práci, ale požiadala som Nicole, aby presunula všetky moje schôdze a záležitosti na neskôr.
S ťažkým srdcom som vykročila k domu, nechávajúc Daniela za mnou pri aute.
Necítila som sa tu vítane. Hlavne keďže som ani nezavolala, že prídem, a tak namiesto toho, aby som vošla, som zazvonila, ako keby som bola cudzinec.
Po chvíli som za dverami zo skla uvidela pohyb a dvere sa začali otvárať. Bola som mierne zaskočená, že dvere otvoril otec, nie personál.
"Adrianna." Prekvapene povedal, očividne nečakajúc ma o siedmej ráno pred jeho dverami. "Čo tu robíš? Je všetko v poriadku?" Premeral si ma pohľadom.
"Musíme sa porozprávať."
"Dobre." Opatrne prikývol. "Poď dnu." Spravil krok dozadu, aby som mohla vojsť.
Prešla som cez prah dverí, zastavujúc sa v strede chodby.
Otec bol pár krokov za mnou, zatvárajúc dvere. "Jedla si už? Akurát som sa chystal..."
"Zabil si niekedy niekoho?" Prerušila som ho.
Prečo chodiť okolo horúcej kaše, čo?
"Čo?" Takmer sa zasmial. "Addy, o čom to hovoríš?" Spravil ku mne krok, ale ja som ostala na mieste. "Samozrejme, že som nikoho nikdy nezabil." Zamračil sa. "Čo ťa to vôbec napadlo?"
"Dobre, nie naschvál, ale zabil si niekoho niekedy omylom? Chybou?"
"Addy, odkiaľ si také niečo zobrala?"
"Proste mi odpovedz, otec." Pritvrdila som. "Je pravda, že keď si začínal s hotelmi, jeden pripravil päť ľudí o život?"
Všetka farba z jeho tváre zmizla. Vedela som, že má slabé srdce, ale potrebovala som pravdu. "O čom to..." Ťažko prehltol. "O čom to hovoríš?"
"Je to pravda alebo nie?" Nedala som na sebe najavo, že ma bolelo sa to čo i len pýtať.
"Addy..."
"Je to pravda alebo nie?" Zvýšila som hlas.
Zatvoril oči, ťažko vydýchajúc a skláňajúc hlavu.
"Oci." Zraniteľnosť si prerazila svoju cestu do môjho hlasu. "Povedz mi, že to nie pravda. Povedz mi, že sa to nestalo alebo si o tom nevedel."
"Ako o tom vieš?" Potichu sa spýtal.
"Vážne? To je to, čo povieš? To je teraz dôležité?" Zamračila som sa, zhrozená z jeho priorít. "Zabil si päť ľudí!"
"Nebola to moja vina." Narovnal sa. "Ako som mohol vedieť, že tie materiály nevydržia? Gerard mi prisahal, že sa nič nestane."
