Keď Kai zistí, že zmluva, ktorú uzavrel, je zrušená, rozhodne sa ísť zistiť, čo sa pokazilo.
To čo sa pokazilo, má meno. Adrianna.
Keď jej otec dal jeho spoločnosť, spravila nejaké zmeny. Zmeny, ktoré sa Kaiovi moc nepáčili.
On chce kúpiť jeden z je...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Pán Acker, aké prekvapenie." Otočil som sa pri zmienke môjho mena. Pomedzi ľudí rýchlym krokom prechádzal Samuel Morozov. "Rád vás znova vidím." Usmial sa a podali sme si ruky. "Musím povedať, bol som prekvapený, keď mi zavolal váš asistent," vážne Theo? Vnútorne som sa zasmial, "a oboznámil ma, že chcete prísť. Ak by som vedel, že ste v meste, poslal by som vám pozvánku bez toho, aby ste sa museli pýtať."
Samuel bol vysoký chlap v jeho neskorých tridsiatkach. Jeho na mieru ušitý sivý oblek obopínal jeho vypracované telo. Mal čierne vlasy upravené dozadu ani jeden z pramienkov nevyčnievajúc. Nemal bradu, očividne čerstvo oholený.
"Nebudem vám to vyčítať." Usmial som sa a odpil si z pohára, ktorý som si vyzdvihol pri bare. Nebol to žiadny alkohol kvôli tomu, že som tu kvôli práci.
"Takže čo vás privádza do Miami? Práca alebo potešenie?" Nadvihol obočím, usmievajúc sa.
"Práca." Zasmial som sa.
"Ah." Prikývol. "Niečo, s čím môžem pomôcť?"
"Nemyslím si." Zakýval som hlavou. "Ale vážim si vašej ponuky."
"Kedykoľvek, pán Acker." Nadvihol pohár, ktorý mal v ruke. "Ak budete niečo potrebovať, niekde ma tu nájdete."
"Samozrejme, ďakujem." Sklonil som hlavu v pozdrave, kým sa Morozov prešmykol okolo mňa, vítajúc ďalších hostí.
Podišiel som ďalej od ľudí, strácajúc sa v pozadí na druhej strane vchodu, pohľadom hľadajúc osobu, kvôli ktorej tu som. Avšak nebude ľahké ju nájsť v tomto dave ľudí.
V obrovskej otvorenej miestnosti, ktorá má v podstate dva poschodia, ľudia tancujú na malom parkete, ktorý je o niečo nižšie ako stojím. Iní sedia pri okruhlých stoloch, diskutujúc rôzne politické problémy, podľa toho čo som započul, keď som okolo nich prechádzal, alebo riešia obchod.
Je jedno ako veľmi som sa snažil nájsť Kellerovú. Nebola tu.
Silou stisku som takmer rozbil pohár, ktorý som držal v ruke.
Posral som to a teraz budem musieť nájsť iný spôsob ako sa s ňou spojiť bez toho, aby ma vyhodila z jej budovy. Mal som totiž pocit, že to s tými policajtmi myslela vážne. Alebo aspoň jej výraz tváre a pohľad mi hovoril, že to myslela vážne.
Dúfajúc, že príde neskôr, som chcel ísť k baru pre ďalší drink, ale zastavil ma mužský hlas. "Kai Acker, ty si ten posledný, koho som tu čakal."
Od dverí som premiestnil pohľad nad chlapa, ktorý ku mne podišiel. "Francesco." Usmial som sa naňho. "Čo tu do čerta robíš?" Namiesto toho, aby som si s ním podal ruky, ako to vždy robím, som ho objal.
Francesco Moretti je rodinný priateľ, ktoré som naposledy videl na jeho svadbe. Pred pár rokmi sme mali mierne nezhody, ale dostali sme sa z toho a stali sa dobrými priateľmi. Nie sme nejako v kontakte, ale rád ho vidím.
